Georadar odhalil zaniknutý lazaret aj trasu južných hradieb

TRNAVA. Päť lokalít nielen v historickom centre Trnavy, ale aj na kalvárii, brázdil pred niekoľkými týždňami Miroslav Terray so svojím georadarom. Objednala si ho trnavská samospráva, aby tu pomocou moderného prístroja preskúmal podzemie a poskytol tak bližší pohľad na minulosť mesta.

Za prieskum mesto zaplatilo viac ako sedemtisíc eur, vo väčšine lokalít s istotou potvrdil výskyt pozostatkov historických stavieb aj ich presné umiestnenie. Najkomplikovanejšie bolo georadarové meranie na Námestí SNP, kde mesto dúfalo v zachytenie celkového obrazu o zaniknutej južnej bráne a predbrání opevnenia Trnavy. To sa však nepodarilo.

„Plocha merania bola limitovaná rozsahom obmedzenia dopravy, ktorú bolo možné v súčinnosti so štátnou políciou dosiahnuť vo vytypovanej oblasti námestia. Samotná metóda merania zlyhávala tiež na extrémne veľkom porušení podložia,“ píše sa v správe, ktorú spoločnosť Terra vypracovala pre mesto.

Na skutočnosť, že meranie nemusí priniesť relevantné výsledky, spoločnosť upozorňovala ešte počas obhliadky na začiatku mája. Ako najväčší problém sa už vtedy javilo množstvo inžinierskych sietí, na skúmanej ploche 1150,5 metra štvorcového ich totiž vedie minimálne desať po dĺžke a štyri po šírke. K tomu treba pripočítať ďalšie neznáme staršie a nezakreslené siete, ktoré podložie rovnako narúšajú.

Napriek tomu merania poskytli dostatočne jasné „vodítka“ o možnej polohe hľadaných objektov. Ich výsledky tiež čiastočne korešpondujú s historickou mapou a s veľkou pravdepodobnosťou naznačujú, kde sa nachádzal južný okraj veže nad zaniknutou južnou bránou.

Viac ako len hradobný múr

Miroslav Terray tento rok v Trnave skúmal tiež trávnatú plochu medzi mestským amfiteátrom a Západoslovenským múzeom. V dĺžke celých osemdesiat metrov sa tu georadaru podarilo zachytiť južný hradobný múr, široký asi dva metre a zachovaný v rovnomernej hĺbke 40-60 centimetrov pod povrchom.

Ani ten však nezostal bez zásahov z nedávnej minulosti, približne v strede ho prerušil elektrický kábel, ktorý vedie do premietacej búdky amfiteátra. Zaujímavé je, že georadar zameral aj niekoľko výstupkov a anomálií. Tie naznačujú, že sa tu nachádzala bašta s bránou, bastión a dokonca stará murovaná kanalizácia vedúca pozdĺž hradieb. 

Základy ďalšieho bastiónu potvrdil georadar aj pri západnom obrannom múre, existencia nárožnej bašty pri budove bývalého TT-Komfortu (dnes Steffe) sa s určitosťou nepotvrdila a merania bude potrebné overiť archeologickým výkopom.Prácu odborníkov tu totiž výrazne komplikoval silný dážď, ktorý rozmáčal podložie. Na výstupoch z georadaru sa tak objavili malé chyby v profiloch. 

„Všetky tieto chyby sme museli počas postprocesingu nájsť a odstrániť ručne jednu po druhej. To nás neočakávane zdržalo na jeden deň,“ píše sa v správe.

Lazaret zostal, pamiatkari si vydýchli

Zaujímavé zistenia sa podarili aj na kalvárii. Tu sa musel Miroslav Terray popasovať s plochou veľkou osemsto metrov štvorcových, prieskum v tejto lokalite navrhoval aj krajský pamiatkový úrad. Jeho účelom bolo zamerať základy zaniknutého lazaretu s kaplnkou pri bývalom cintoríne.

Pamiatkari i mesto čakali na výsledky s napätím, hrozilo totiž, že značná časť základov lazaretu nenávratne zmizla pri regulácii toku Trnávky. To sa, našťastie, nepotvrdilo a lazaret sa krásne odkryl v dĺžke viac ako 27 metrov a šírke deväť metrov.

Odborníkom z Košíc sa podarilo presne lokalizovať aj kaplnku s absidou južne od lazaretu, tá má podľa meraní veľkosť štyri krát šesť metrov, absida asi meter. Zaujímavé je aj to, že západne od lazaretu georadar odhalil aj ďalší objekt – ide s najväčšou pravdepodobnosťou o zasypanú studňu, z ktorej viedli vodu potrubím do hlavnej budovy. 

Väčší kostol

Spoločnosť Terra v Trnave tiež preskúmala okolie Baziliky sv. Mikuláša. To bolo v pláne medzi prvými, pôvodne dvojdňové meranie sa pre nepriaznivú predpoveď počasia zmenilo na dvanásťhodinový merací maratón. Jeho cieľom bolo určiť základy Kostola sv. Michala a murovanej ohrady cintorína.

Nad týmto meracím projektom bolo veľa otáznikov, pretože ide o pomerne veľké a geometriou komplikované plochy. Vážnou otázkou bolo, koľko základových murív zostalo v podloží po devastujúcom stavebnom zásahu v 80. rokoch, keď územie južne od baziliky preťala hlboká ryha káblovodov z objektu pôvodnej pošty na námestí do budovy Telekomu na Hlbokej.

Efekt tejto ryhy sa prejavil pri všetkých meraniach, napriek tomu sa podarilo zistiť  južne od svätyne baziliky pozostatky základového muriva veľkého objektu, ktorý podľa celkového tvaru pripomína kostol s hlavnou loďou a dlhou svätyňou.

Práve to by mohol byť pôdorys rozšíreného Kostola sv. Michala. Okrem toho georadar odhalil v blízkosti svätyne aj ďalší objekt, veľký asi dva krát štyri metre, ktorý má samostatný vstup. Mohli by ísť o kryptu s prevaleným stropom.