TRNAVA. Desiatky čiernobielych fotografií, ktoré zachytávajú život robotníkov v uhoľných baniach na východe Ukrajiny, ich rodiny a životné podmienky, si môžu záujemcovia pozrieť v západnom krídle trnavskej radnice.
Ich autorom je oceňovaný ukrajinský fotograf Alexander Chekmenev, ktorý donútil návštevníkov výstavy skloniť sa a prizrieť na tvrdú každodennú realitu baníkov zblízka.
A to nielen obrazne, ale aj doslovne. Niektoré z fotografií sú totiž inštalované priamo na podlahe a siahajú do výšky len niekoľko desiatok centimetrov.
Priestor pripomenul autorovi baňu. (zdroj: Lenka Štepáneková)
Množstvo fotografií postavili priamo na zem. (zdroj: Lenka Štepáneková)„Keď Saša uvidel tento priestor uvedomil si, že jeho šikmé steny pripomínajú baňu. Ako sa k fotografiám približujete, musíte sa stále viac a viac skláňať tak, ako baníci pri svojej práci. Niektoré šachty v Donbase sú také nízke, že uhlie tu ťažia poležiačky,“ vysvetlila Jana Garvoldtová z organizácie Slovak Press Photo, ktorá spolu s mestom Trnava a automobilkou PSA Peugeot Citroën výstavu zorganizovala.
Musel prekonať nenávisť
S podkrovným historickým výstavným priestorom, s priznanými trámami a tehlovými stenami, bol spokojný aj samotný fotograf. „Už predtým som počul, že tu boli výstavy a vedel som, že toto miesto je veľmi autentické. Je to oveľa lepšie, ako keby to malo byť len na bielej stene,“ povedal Chekmenev, ktorý do Trnavy prišiel po prvý raz. „Je to krásne mesto, už keď mi ho opisovali som vedel, že to bude veľmi dobré,“ povedal s úsmevom.
Zhotoviť fotografie, ktoré sa v knižnej podobe stali v roku 2013 titulom nemeckej knižnej ceny German Photo Books Award, však nebolo vôbec jednoduché. Najprv musel Chekmenev podľa vlastných slov prekonať obrovskú nenávisť a nedôveru, ktorú tu ľudia voči novinárom majú.
Obrazy zo života baníkov. (zdroj: Lenka Štepáneková)„Je tam jedna baňa, ktorá je nelegálna. Pracuje v nej sedemdesiat baníkov, ktorí majú sedemdesiat rodín. A ak o nich vyjde článok niekde v Kyjeve, baňu zatvoria a nebudú mať čo jesť,“ hovorí fotograf. Rozhovory a fotografie tu preto ľahšie získali zahraničné médiá, jeho najprv do šachty vôbec nechceli pustiť.
„Nevzdal som to, dve hodiny som tam sedel, rozprával sa s nimi a povedal: „Dobre, fotoaparát nechám hore, ale chcem sfárať a vyniesť na povrch vrece uhlia.“ Bolo to neskutočne ťažké, kým som ja vyniesol jedno vrece, oni vyniesli tri. Trikrát som zastavil a pil vodu, ktorá kvapkala zo stropu. Smiali sa mi, ale potom sme spolu povečerali, porozprávali sme sa a to bolo veľmi dôležité. Na druhý deň som sa tam mohol vrátiť,“ povedal Chekmenev.
Vojnu fotí nerád
V čase, keď fotografie z uhoľných baní vznikali, nikto netušil, ako sa situácia na východe Ukrajiny vyvinie. „Nevedel som, že tu bude vojna. V takýchto podmienkach je však veľmi ľahké, aby vypukla,“ povedal Chekmenev.
Ten sa sem neskôr vrátil fotografovať aj vojnový konflikt, sám seba by však za vojnového fotografa neoznačil.
„Nerád fotím vojnu. Najhoršie je, že bojuje jedna strana proti druhej a zabúdajú, že medzi nimi sú ľudia. Ľudia sú na zemi, sú pod zemou a medzi nimi prelietajú lietadlá, bojuje sa a padajú bomby. Pod zemou mi bolo na duši relatívne dobre, nikto mi pred objektívom neumieral,“ povedal Chekmenev.
Ten situáciu vníma o to citlivejšie, že on sám i celá jeho rodina pochádza práve z východnej Ukrajiny. Ľudia si tu podľa neho zvykli na rizikovú prácu v uhoľných baniach, súčasťou konfliktu však byť nechcú. Množstvo baní zostalo totiž zavretých a baníci by sa do nich napriek hrozivým podmienkam radi vrátili.
Výstava v Trnave potrvá do 17. júna. (zdroj: Lenka Štepáneková)„Uhlie priťahuje. Môj brat Alexander robil v bani, zavalilo ho, vytiahli ho, prežil a povedal, že už do bane nevstúpi. Odišiel na penziu, ale dlho nevydržal a k fáraniu sa vrátil,“ povedal fotograf, ktorý pracuje v denníku Vseukrajinskije vedomosti.
Autentická výstava o živote ľudí v Donbase mala premiéru v Bratislave, v západnom krídle trnavskej radnice potrvá do piatku 17. júna.
