TRNAVA. Túto výnimočnú udalosť pripomína len skromná pamätná tabuľa na stene bývalej železničnej stanice, ktorú odhalili pred dvadsiatimi rokmi, a informačná tabuľa Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia v muzeálnej expozícii na novej železničnej stanici.
Publicista Konštantín Čulen v knihe o Trnave v prvej polovici minulého storočia napísal, že mesto bolo na príchod prvého vlaku slávnostne vyzdobené.
"Pred stanicou bola postavená ovenčená vysoká slávobrána, družičky, banderia a veľké zástupy ľudí zo široka-ďaleka sa prišli pozrieť na túto historickú chvíľu,“ priblížil veľkú udalosť Čulen. Väčšina ľudí v tom období o železnici veľa nevedela a vlak na vlastné oči nikdy nevidela. Okrem očakávania zvedavcov pritiahli aj zvesti o možných hrozbách, ktoré mohla železničná trať do Trnavy priniesť. Mestské zastupiteľstvo slobodného kráľovského mesta Modra napríklad pôvodne odmietlo železnicu z obavy, že podporuje nemravnosť. Cesta z Bratislavy do Trnavy konskou železnicou trvala zhruba 2,5 hodiny.
Železničnú trať z Bratislavy do Trnavy od roku 1838 stavala akciová spoločnosť, ktorú založili veľkostatkári, s financovaním im pomohol viedenský bankár Rotschild. Už v septembri 1840 bol slávnostne otvorený prvý úsek medzi Bratislavou a Svätým Jurom. V júni 1846 bol dokončený úsek do Trnavy a do konca roka aj do Serede. Aj keď konská železnica bola krokom vpred pri preprave ľudí aj tovaru, jej prevádzkovateľ zápasil s ekonomickými problémami. Pôvodná akciová spoločnosť trať v roku 1872 predala. Nový majiteľ ju prerobil pre premávku v tom čase moderných parných vlakov.
