TRNAVA. Čulý stavebný ruch víta v týchto dňoch každého, kto nazrie na nádvorie bývalého gymnázia na Hollého ulici v Trnave. Rímskokatolícka cirkev, ktorá je vlastníkom budovy, tu ešte vlani začala s kompletnou rekonštrukciou interiéru aj exteriéru.
Jej súčasťou je tiež archeologický výskum na nádvorí, ktorý sa rozbehol koncom marca.
Za krátky čas sa tu tímu z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity, pod vedením Erika Hrnčiarika, podaril unikátny objav. Našli barokovú studňu, aká doposiaľ v Trnave objavená nebola.
Talianski majstri
„Výskyt studne na nádvorí sme predpokladali podľa dochovaného barokového výkresu. Ten však nebol úplne detailný, nevedeli sme z neho určiť, kde presne sa má studňa nachádzať a ani ako má vyzerať,“ hovorí Hrnčiarik.
Studňa sa im však ukázala takmer okamžite, ako odkryli vrchnú vrstvu zeminy. Archeológov prekvapilo, že okrem tehlovej nadstavby je celá vystavaná z kamenných kvádrov.
Archeológ Erik Hrnčiarik pri vzácnej barokovej studni. (zdroj: Lenka Štepáneková)„Všetky ostatné historické studne, ktoré boli doposiaľ v Trnave odkryté, sú z tehál. Trnava bola známa veľmi kvalitnou tehlou, napokon, postavené je z nej aj mestské opevnenie,“ vysvetľuje archeológ.
Tajomstvo, prečo je studňa v areáli Generálneho seminára – Rubrora z roku 1649 kamenná, tkvie vo výbere architekta.
„Stavali ju asi talianski majstri, ktorí boli výborní v práci s kameňom. Siaha do hĺbky šesť metrov a na dne je stále voda, ktorá ide až do dvanástich metrov. Predpokladáme, že ju dali postaviť spolu s celým univerzitným areálom pôvodnej Trnavskej univerzity,“ povedal Hrnčiarik.
Do studne ústi železná rúra, pravdepodobne z 50. - 60. rokov. (zdroj: Lenka Štepáneková)Napriek tomu, že studňu našli takmer meter pod úrovňou súčasného terénu, používali ju zrejme ešte v päťdesiatych – šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vodu z nej však nečerpali, ale odvádzali do nej.
„Svedčí o tom železná rúra, ktorá ústi do studne. Pravdepodobne slúžila na odvod dažďovej vody,“ doplnil Hrnčiarik.
Doba kamenná
Nálezy, ktoré sa archeológom na nádvorí podarili, však siahajú oveľa ďalej ako do obdobia baroka. V priestore nádvoria našli tehlové múry z počiatku novoveku, tiež základy stĺpov, ktoré naznačujú umiestnenie stajní. Len pár metrov od studne odkryli suverénne najstarší nález – pravekú zásobnicovú jamu.
V zásobnicovej jame (v pozadí) sa našli rôzne úlomky. (zdroj: Lenka Štepáneková)„Podľa črepov, ktoré sme v nej našli, usudzujeme, že pochádza z doby kamennej, z obdobia asi 5000 rokov pred našim letopočtom. Pôvodne slúžila na uschovanie potravín, neskôr ju zasypali odpadkami zo sídliska, ktoré tu môžeme predpokladať,“ povedal Hrnčiarik.
Okrem samotného veku je tento nález výnimočný aj svojím umiestnením. Väčšina pravekých nálezov sa v Trnave totiž zatiaľ našla na opačnom konci mesta, v okolí evanjelického kostola.
Desiatky kalamárov
Rubrorum na dnešnej Hollého ulici založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov podľa podobného seminára v Ríme. Nazývalo sa aj Seminár červených klerikov, podľa farby reverend, ktoré nosili. Po zrušení Trnavskej univerzity a jej presťahovaní do Budína zhabala budovu v roku 1783 armáda, študenti sa však do nej opäť vrátili v roku 1853.
V priebehu rokov tu sídlilo arcibiskupské gymnázium, po vzniku 1. Československej republiky gymnázium štátne, neskôr Gymnázium Jána Hollého. Do podoby, v akej sa zachovala dodnes, budovu prestavali v roku 1914. Vtedy ju nadstavili o jedno podlažie, zlikvidovali aj väčšinu pôvodných barokových prvkov.
Počas výskumu našli desiatky dobových kalamárov. (zdroj: Lenka Štepáneková)O tom, že budova sa dlhodobo využívala na vzdelávacie účely, svedčí aj nález viac ako päťdesiatich kalamárov z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Pri rušení arcibiskupského gymnázia ich totiž všetky zobrali a hodili do jednej jamy na nádvorí.
„Zničili vtedy aj mobiliár, všetko vyhádzali na dvor, zasypali odpadom a tehlami a zvýšili pôvodný terén o 80 – 90 centimetrov,“ popísal Hrnčiarik. V zemi sa tak archeológom podarilo nájsť napríklad aj fľašu od vína alebo črepy čínskeho porcelánu.
Ambíciou cirkvi je presťahovať sem na budúci rok Arcibiskupské gymnázium biskupa P. Jantauscha a Pedagogickú a sociálnu akadémiu blahoslavenej Laury z Kalinčiakovej ulice.
