TRNAVA. S prijatím zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vstúpili do platnosti aj nové pravidlá v oblasti evidencie a registrácie pracovných úrazov. Zákon ustanovuje požiadavky a postupy pri registrovaní a oznamovaní pracovných úrazov či úrazov pri dochádzke do práce.
„Zároveň sa vymedzila zodpovednosť zamestnávateľov za registrovanie pracovných úrazov, za poskytovanie informácií zamestnancom a ich zástupcom, za udržiavanie príslušných záznamov ako aj opatrenia na ochranu dôverných osobných a zdravotných údajov,“ priblížila Sylvia Ďuríková, hovorkyňa Inšpektorátu práce Trnava.
V priebehu minulého roka zaevidoval Inšpektorát práce (IP) Trnava v kraji až 19 závažných pracovných úrazov, z toho 6 smrteľných a 13 s ťažkou ujmou na zdraví. Okrem toho IP zaznamenal aj 1025 registrovaných pracovných úrazov.
„Z analýzy smrteľných pracovných úrazov (SPÚ) vyplýva, že najrizikovejšie oblasti, v ktorých k úrazom prišlo sú priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, lesníctvo a stavebníctvo,“ sprostredkovala Ďuríková. Po jednom SPÚ sa stalo v odvetviach priemyselnej výroby, stavebníctve, veľkoobchode a maloobchode, v rámci dodávok elektrickej energie, plynu a pary. Najčastejšie išlo o osoby vo veku od 40 do 50 rokov. Najviac úrazov s ťažkou ujmou na zdraví sa stalo v priemyselnej výrobe. Po dva zaznamenali aj v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve.
Zo štatistík IP ďalej vyplýva, že zdrojom najväčšieho počtu registrovaných pracovných úrazov, celkovo 307, bola zemina, materiál a úlomky. „Za nimi nasledujú úrazy, ktorých zdrojom boli cesty, schody, rebríky (274) a nástroje a náradia(113),“ doplnila hovorkyňa. Najčastejšou príčinou vzniku týchto pracovných úrazov v počte 747 boli nedostatky osobných predpokladov na riadny výkon práce.
Zákon priamo neustanovuje pojem pracovný úraz. Ten sa v našej legislatíve spomína v Zákonníku práce(ZP) a v zákone o sociálnom poistení. Pracovný úraz definuje ZP ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh. Za pracovný úraz sa nepovažuje taký, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. ZP hovorí aj to, že ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.
„Do pôsobnosti inšpektorátov práce patrí vyšetrovanie príčin vzniku taxatívne vymedzených mimoriadnych udalostí, ktoré sú objektom záujmu inšpektorátov práce v prípade, že je ohrozené alebo poškodené zdravie zamestnancov, prípadne došlo ku smrti osôb nachádzajúcich sa na pracovisku,“ dodala Ďuríková.
Cieľom vyšetrovania je prevencia pred opakovaným vznikom nežiaducich udalostí. Pracovné úrazy totiž prinášajú podnikom nemalé hospodárske straty a zamestnancom zasa ujmu na zdraví.
