TRNAVA. Už na miestnej ZDŠ-ke obdivovali učitelia jeho všestrannosť. Okrem futbalu hral dobre i hádzanú a výbornými výkonmi udivoval aj v ľahkoatletických disciplínach. Po skončení deväťročenky stál pred dilemou: futbal alebo hádzaná. Rozhodol sa pre koženú a bolo to šťastné rozhodnutie. Ešte predtým ako zasadol do školskej lavice na trnavskej SPŠ ho Šúrovčania požičali Sereďanom na žiacky futbalový turnaj do Přelouča. Vtedy ani nie 15-ročný Miško padol do očí funkcionárom bratislavského Interu a niektorých českých ligových mužstiev. Nič však z prestupu nebolo, lebo materský oddiel TJ Družstevník Šúrovce súhlasil iba s prestupom do Spartaku TAZ Trnava. Skúsený tréner Martin Blažo ho zobral hneď do áčka. Tri roky v doraste, tri roky učenia futbalovej abecedy. Za toto obdobie obliekol desaťkrát reprezentačné dorastenecké tričko.
Premiéra v Žiline
Keď sa začalo hovoriť, že z majstrovskej Trnavy postupne odchádzajúci hráči potrebujú mladú, čerstvú krv, tréner Malatinský neváhal so zaradením ani nie osemnásťročného Gašparíka. Prvý raz si obul prvoligové kopačky na jar 1974 v Žiline, keď pätnásť minút pred koncom vystriedal Fera Horvátha. Letný Interpohár bol pre začínajúceho ligového futbalistu dobrou školou. Medzinárodné stretnutia dokonale preverili jeho hráčske schopnosti. Spolu s Lacom Kunom sa postarali o výhru 2:1 nad AIK Štokholm v Hlohovci. Prišla liga a Tonibáči ho začal pravidelne stavať do základnej zostavy na post záložníka medzi skúsených hráčov Adamca a Kunu.
Prvý gól
Prvý ligový gól strelil na jar 1975 doma do siete Škody Plzeň a spolu s Varadinom sa pričinili o výhru 2:0. V tom istom roku sa so spoluhráčmi tešil zo zisku Slovenského pohára (Nitra 2:0 d a 1:2) i ČS. pohára nad Spartou Praha (3:1d a 1:0), kde gólom prispel k domácej výhre. V Interpohári zaznamenal päť gólov – po dva v dvojzápase s BK Kodaň a jeden proti Belenenses Lisabon. Na jeseň si zahral v dvojzápase PVP proti FC Boavista Porto (0:0 a 0:3).
Pokrstil osvetlenie
V lete 1976 sa najskôr gólom postaral o remízu 1:1 v nórskom Lilleströme a v premiére umelého osvetlenia (31. 7.) na trnavskom štadióne bol autorom prvého gólu do siete Austrie Salzburg (druhý pridal Kramoliš). Gašparík zaznamenal ešte ďalšie tri interpohárové góly, všetky vonku – víťazný v dánskom Esbjergu (1:0), jeden zo štyroch v Klagenfurte (4:2) a čestný v Budapešti s FTC.
V roku 1986 hral vo finále SP proti Žiline (1:0) v Prievidzi a gólom z penalty v riadnom hracom čase i v rozstrele sa pričinil o triumf v ČS. pohári nad pražskou Spartou v Jelšave. Posledný ligový zápas za Trnavu odohral v záverečnom jarnom kole 1986 doma s Banskou Bystricou a gólom sa postaral o remízu 1:1. V prvej lige odohral za Spartak celkom úctyhodných 260 stretnutí a nastrieľal v nich 53 gólov, čo ho radí medzi strelcami na siedme miesto za sexteto J. Adamec, M. Ujlaky, L. Kuna, V. Švec, A. Malatinský a V. Kožuch. V PVP 1986 proti VfB Stuttgart už nehral, lebo v lete odišiel na Cyprus do klubu AEL Limassol.
Po návrate z tejto krajiny v Stredozemnom mori sa niekoľko rokov venoval mládeži v trnavskom Spartaku. Dobrú kondíciu a športovú formu potvrdzuje Michal Gašparík aj v kolektíve Internacionálov Spartaka, kde ešte stále hráva v rámci Predsilvestrovskej futbalovej šou o Pohár primátora mesta Trnava a v exhibičných zápasoch trnavských starých pánov.
Autor: MIKI
