TRNAVA. Kroviny a stromové porasty v okrajových častiach Trnavy sú častým cieľom neporiadnikov, ktorí sa sem chodia zbavovať odpadu. Či už ide o stavebnú sutinu, burinu zo záhrad, komunálny odpad alebo dokonca nebezpečné látky, čierne skládky sú nielen neestetické a neekologické, ale pre mesto aj drahé. Len v minulom roku išlo na ich likvidáciu 45-tisíc eur, v roku 2014 dokonca ešte o desaťtisíc eur viac.
Bojovať proti páchateľom, ktorí nelegálne skládky zakladajú, sa mesto Trnava preto rozhodlo aj pomocou dvoch fotopascí. Tie mestská polícia zakúpila ešte v novembri minulého roka a spoločnosti IBO za ne zaplatili 734 eur.
„Fotopasce sme začali používať asi pred dvomi týždňami, aby sme aj pomocou nich eliminovali znečisťovanie verejných priestorov po jarnom upratovaní v záhradách či domácnostiach. Zatiaľ majú slušný úspech, identifikovaných máme asi štyroch ľudí,“ povedal zástupca náčelníka Mestskej polície v Trnave Ivan Ranuša.
Priamy prenos
Fotopasce umiestňujú mestskí policajti na stromy v málo frekventovaných lokalitách, kde nelegálne skládky vznikajú najčastejšie. Vybavené sú senzorom pohybu, ktorý aktivuje spúšť fotoaparátu a bezdrôtovým vysielačom, ktorý fotky v podstate v reálnom čase posiela na dispečing mestskej polície.
„Keď fotopasca urobí snímok, vyšle ho na stálu službu, kde sa zobrazí operačnému dôstojníkovi. Ak je snímka relevantná, vyšle tam hliadku, ktorá sa pokúsi páchateľa prichytiť pri čine,“ vysvetľuje Ranuša.
Ak sa to policajtom podarí, v blokovom konaní môžu nespratníkovi udeliť pokutu do výšky 30 eur a vyzvať ho, aby po sebe zase upratal. Ak to odmietne, dopustí sa ďalšieho priestupku a pokuta sa mu môže zdvojnásobiť. Ak ho aj hliadka priamo na mieste už nechytí, s pomocou fotografie môžu páchateľa nájsť a usvedčiť.
Toto všetko sa však deje len v prípade, že ide o fyzickú osobu, ktorá do kríkov vyviezla bežný odpad. V prípade, že by išlo o nebezpečný odpad alebo o právnickú osobu, mestská polícia tu už nemá kompetencie. Podobné prípady potom najčastejšie rieši Okresný úrad.
Nie sú všemocné
Napriek tomu, že fotopasce priniesli prvé výsledky už za krátky čas, Ranuša upozorňuje, že nie sú univerzálnym receptom na všetky problémy. „Ich umiestňovanie je limitované na priestory, kde nedochádza k veľkému pohybu. Tam, kde sa premelie veľa ľudí, je veľa fotiek, ktoré sú vo väčšine prípadov nerelevantné a ich vyhodnocovanie je náročné,“ vysvetľuje zástupca náčelníka.
Fotopascu totiž často aktivujú aj zvieratá alebo ľudia, ktorí len prechádzajú okolo. „Operačný dôstojník tiež nemôže neustále sledovať len prichádzajúce snímky. Fotopasce sú jednoznačne pomôckou, ale nie je to všemocná vec a netreba ich preceňovať,“ myslí si Ranuša.
Upozorňuje aj na to, že mestská polícia tieto zariadenia stále len testuje. „Učíme sa, ako ich najlepšie umiestniť a ako vyhodnocovať materiál, ktorý nám pošlú. Ak sa osvedčia, radi by sme ich počet zvýšili,“ doplnil Ranuša.
Výhodou oproti kamerovému systému je nielen ich nižšia cena, ale aj nenáročná prevádza. Fotopasce fungujú na batérie a policajti ich jednoducho premiestňujú z jednej lokality do druhej. Nevýhodou je však statickosť záberov a nemožnosť priblíženia obrazu.
Opakujú sa
Lokality, v ktorých ľudia nelegálne skládky najčastejšie vytvárajú, sa chronicky opakujú. Okrem okrajových častí, akými sú Farárske, Štrky či Kamenný mlyn, býva podľa primátora Petra Bročku (Lepšia Trnava) problém s odpadom aj na sídliskách.
„Sú ľudia, ktorí odpad položia vedľa kontajnera, alebo je kontajner plný, a smeti potom rozfukuje po sídlisku. Toto by mali eliminovať zapustené kontajnery. Problém je napríklad aj na okraji Prednádražia pri trati. Tam sú pôvodcami odpadu najčastejšie bezdomovci a jeho gro tvorí šatstvo,“ hovorí primátor.
Ten sa pred pár dňami zúčastnil spolu so stovkou dobrovoľníkov na už desiatom ročníku čistenia Kamenného mlyna. Zo samotného areálu, okolia splavu, príjazdovej cesty, železničnej trate a depa, vstupného parčíka, lužného lesíka a okolia povodia riečky Parná vyzbierali viac ako tri tony odpadu. Okrem obalov z potravín a šatstva ponachádzali aj starú elektroniku či rôzne písomnosti.
V okolí záhrad, napríklad na Štrkoch, robia problémy aj kopy zeleného odpadu a buriny. „Smutné je, že tí ľudia si neuvedomujú, že robia niečo zle. Roky to tam vyvážali a nechápu, prečo by to malo byť zrazu inak,“ hovorí Bročka.
Ten sa nebraní ani ďalšej investícii do fotopascí, ak sa polícii osvedčia. Podľa slov Ivana Ranušu by totiž do budúcnosti nemuseli strážiť len zelené plochy, ale napríklad aj okolie zberných dvorov. „Ľudia tam nechajú odpad mimo otváracích hodín a mestu potom vznikajú zvýšené náklady na jeho likvidáciu. Nie je totiž možné overiť, kto ho tam doviezol,“ uzavrel.
