Spartak konečne zabral, tri body ste už potrebovali ako soľ ...
– Sme v situácii, keď sa nám nedarí a potrebovali sme vyhrať. Nastúpili sme v rozostavení 3-5-2 a chceli sme hrať nátlakovo. To nám aj vyšlo, dali sme gól ešte do polčasu, čo nám pomohlo. Pridali sme aj druhý gól, mali sme aj ďalšie šance, ktoré sme nepremenili, no tri body zostali doma a to je najdôležitejšie.
Oba góly Spartaka ste strelili vy, ako ste videli gólové situácie?
– Prvý padol po štandardke, je to náš nacvičený signál. Robo Jež vybehol od brankára, narazil si so mnou loptu a hoci som loptu dobre netrafil, pre brankára sú to najhoršie situácie. Lopta letí do klbka hráčov, hocikto ju môže tečovať, alebo stačí, aby mu niekto prebehol a zmiatol ho pohybom. To sa aj stalo. Pri druhom góle prišla výborná kolmica od Roba Ježa, prebral som si loptu a skóroval placírkou. Škoda, že neprišiel aj tretí gól, no potešia aj dva.
Po prvom góle ste predviedli šprint cez celé ihrisko k tribúne. Môžete vysvetliť tento druh oslavy?
– Mal som na tribúne partiu kamarátov, ktorá mi pred stretnutím povedala, že dám gól. Po jeho vsietení som si na to spomenul, tak som sa im bežal poďakovať (smiech).

Stretnutie ste začali na pre vás netradičnom poste podhrotového útočníka. Ako ste sa tam cítili?
– Začal som to občas hrávať za trénera Hofytcha a rovnako tak aj za trénera Jarábka. Teraz sme sa opäť k tomu vrátili, ide o post, kde sa môžete dobre vybehať. Potrebovali sme nábehy za obranu z druhej vlny, čo nám v niektorých momentoch vychádzalo. Ku koncu, keď došli sily, už to nebolo ono.
V posledných dvoch zápasoch ste zaznamenali tri góly. Čo možno hľadať za vašou formou?
– Hovorí sa, že za všetkým hľadaj ženu, tak ktovie (smiech). Priateľka dnes nebola na zápase a vyhrali sme. Dôležité je, že sa cítim v pohode a všetko mi hrá do kariet. Na začiatku som to nebol ja, čo je pravda. Vstúpil som si do svedomia a začalo to prinášať ovocie, musím si zaklopať.