TRNAVA. Netradičná budova priťahuje pohľady okoloidúcich už štyri roky. Za jej múrmi sa ukrývajú kreatívci z grafického štúdia, ktorých sužovala ošarpaná šedá fasáda a rozhodli sa zaodieť ju do nového dizajnu.
„Pôvodne sme plánovali natrieť dom jednou farbou od hora až dolu, vrátane okien a strechy, ale potom k nám prišiel na absolventskú prax šikovný grafický dizajnér Filip Rozman a vymyslel Mondriana. Vizuálne nás veľmi zaujal svojou hravosťou, ktorú máme veľmi radi,“ vysvetľuje Alena Mazánová.
Trnava sa tak pridala k metropolám ako Paríž, Singapur, New York či Amsterdam, v ktorých sa originálne mondrianovské domy stali turistickou atrakciou. Na Slovensku sa Mondrianom inšpirovali aj architekti jedného bytového komplexu v bratislavskom Ružinove.
Pozoruhodná geometria
Pieta Mondriana pozná svet ako umelca s pozoruhodným zmyslom pre geometriu a unikátnym výtvarným štýlom. Jeho obrazy sú autentické, oslobodené od zbytočných kriviek a farieb a redukujú zachytenie reality na čiernu mriežku a modro-červeno-žlté štvorce i obdĺžniky v rôznych kompozíciách.
Mondrianovský dom v Trnave. (zdroj: Jana Pekárková)Pri prezeraní jeho najslávnejšieho obrazu Brodway Boogie Woogie z roku 1943 až ťažko uveriť, že tento maliar kedysi začínal s krajinkami. Premena bežnej fasády na mondrianovskú je vždy výzvou nielen pre architektov, ale aj pre stavebné firmy, ktoré musia odhodiť škrupule a nebáť sa umeleckého experimentu.
Realizácia v Trnave trvala mesiac a našťastie sa podarila. „Mali sme množstvo pozitívnych ohlasov od známych aj od klientov, ale samozrejme sa našli aj takí, ktorí tvrdili, že farby sú príliš odvážne a kričia. Dnes už odtiene trochu vybledli, ale prehliadnuteľné rozhodne nie sú. Nám to však celkom vyhovuje – byť ľahko provokatívni a navyše, tým, že sme na fasádu umiestnili trochu geometrie, podarilo sa nám zamaskovať, že jedno okno je vyššie ako druhé,“ dodáva s úsmevom Mazánová.
Nielen architektúra
Typický mondrianovský rukopis možno hľadať nielen v architektúre, ale požičiavajú si ho aj módni tvorcovia a dizajnéri. Yves Saint-Laurent odštaroval svoju kariéru v šesťdesiatych rokoch minulého storočia trapézovými šatami práve s potlačou strohých obrazov holandského umelca a kolekcia zožala obrovský úspech.
Dnes môžeme Mondriana bežne nosiť na tričkách, teniskách, kabelkách, plavkách a dekorovať interiéry mriežkovanými vankúšmi či neo-plastickým nábytkom. Na stene však tento umelec visí málokomu. Je totiž veľmi drahý. Minulý rok sa jedno z jeho originálnych diel Composition No III, with Red, Blue, Yellow and Black z roku 1929 vydražilo za závratných 50 miliónov dolárov.
O to viac je atraktívne, že v Trnave si ho môžeme obzrieť v rámci bežnej cesty do práce. Je to vlastne taká malá trnavská „art and drive“ zóna, ktorá vniesla do ulice trochu umenia.
Autor: Jana Pekárková
