PIEŠŤANY. Ešte minulý rok priviezol iba sedemročného Matúša na týždňové sústredenie šachistov do Senice jeho otec. Organizátorom ho odovzdal so slovami, že s ním nebudú žiadne problémy.
„Matej sa usmial, sadol si k šachovnici a hral. Hral šach, osadníkov, pexeso, na skrývačku. Keď bolo treba jesť, tak jedol, keď bolo treba spať, tak spal, keď bolo treba pracovať, tak pracoval,“ spomína na prvé stretnutie s mladou nádejou šachový tréner Rudolf Diviak.
Podľa jeho slov na Slovensku žije veľa nadaných detí. Otázne je, či dokážu svoje predpoklady aj efektívne zužitkovať. Talent vraj nie je všetko, treba k nemu prirátať ešte dlhé hodiny dôslednej práce.
Majster Slovenska
Minulý rok získal Matej Musaev Elbek majstrovský titul Slovenska, na majstrovstvách krajín Európskej únie skončil bronzový, na majstrovstvách sveta v šachu skončil na skvelom 36. mieste zo 132 zúčastnených. Všetko vo svojej „váhovej“ kategórii, teda do osem rokov. Tretiak na Základnej školy Holubyho v Piešťanoch má podľa vlastných slov najradšej telesnú, v tesnom závese za ňou nasleduje matematika. Na najmenej obľúbené predmety si ťažko spomínal, pomôcť mu musela jeho triedna učiteľka.

Prírodoveda a vlastiveda, tie príliš nemusí. A výtvarnú výchovu, to nám však prezradila jeho mama. V útlom veku si vraj jeho rodičia nič výnimočné na ňom nevšimli. Iba to, že sa rád hrával so šachovými figúrkami. Matej je citlivý, rozvážny a spoločenský. Šach vníma jeho matka ako pomoc pri učení. „Pomáha mu najmä po mentálnej stránke. Všimli sme si, že si ľahko zapamätá látku, ktorú preberali na vyučovacej hodine, rýchlejšie sa naučí báseň či anglické slovíčka,“ dodala Matejova mama.

Ťahať figúrkami vedel už ako trojročný
Hrať šach ho naučili jeho otec a dedko, ťahať figúrkami podľa pravidiel vedel už ako trojročný. V tomto veku si zahral na svojom prvom turnaji. „Neviem, ako dopadol, tuším som získal nejaké ocenenie pre najmladšieho hráča,“ spomína Matej.
Jeho verbálny prejav prevyšuje žiaka prvého stupňa. Ak ste čakali, že ide o nejakého malého pampúšika v okuliaroch, ktorý celé dni presedí iba pri šachu, mýlite sa. Matej je aktívny aj po fyzickej stránke. Pláva za ŠKP (Športový klub plavcov) Piešťany, najradšej hráva futbal, teraz chce skúsiť v rámci školských krúžkov hádzanú.
Šachu sa venuje denne. V rámci tréningov rieši diagramy, precvičuje si taktické myslenie, pozerá si rôzne šachové partie. Niekedy aj tie svoje, analyzuje chyby, ktorých sa dopustil. Najčastejšie hráva s otcom, prípadne na počítači či s trénermi. Podľa vlastných slov ovláda asi osem otvorení. Šach ho jednoducho baví. Považuje ho za šport, za vojnu o čas a priestor, ale hlavne za zábavu a relax. Takzvaný „mat bláznov“ na dva ťahy ešte vraj nikomu nedal, ani Šuster mat na štyri. Odbil nás so slovami, že viac- menej hráva s tými, čo to vedia. Podľa neho sa ani nepoužívajú, sú to len akési ukážky.
Má rád dusený mat. „Kráľ je stiesnený a nemôže sa nikam pohnúť, mat nakoniec dá jazdec. Momentálne trénujem sicílsku obranu. Je to zložité a je tam veľa možností,“ popísal Matej.
Na ňu sme sa bližšie spýtali jeho trénera. „Sicílska obrana je najhrávanejšie otvorenie v praxi šachových veľmajstrov. Ja som hráč – amatér a mám v knižnici asi desať kníh o rôznych variantoch tejto hry. Mateja sicílska obrana zaujala, je to jeho osobná iniciatíva a robí to ako prácu navyše,“ popísal Diviak. Podľa jeho slov tréneri mladých hráčov zložitú a veľmi obsiahlu šachovú teóriu neučia. Prednostne učia deti šachu porozumieť.
Matej má talent
„Dnes môžeme tvrdiť, že Matej má talent. Patrí totiž do skupiny nadaných detí, ktoré sú od útleho veku zvyknuté na pravidlá a nerobí im problém pracovať, prognóza jeho rastu je veľmi dobrá,“ zhrnul Diviak.
Je fyzicky zdatný, je vytrvalý a vydrží bojovať aj s dospelými v ligových zápasoch, ktoré trvajú niekoľko hodín. „Jedinou neznámou je, či dokáže rodina zabezpečiť financovanie jeho prípravy, mladí hráči potrebujú hrať veľa kvalitných turnajov a potrebujú profesionálneho trénera, ktorého treba zaplatiť. Mnoho krajín financuje prípravu takých detí zo štátnych prostriedkov,“ skonštatoval. Na Slovensku vraj takáto podpora nadaných šachistov prakticky neexistuje.
Niekde to berú ako politickú prestíž
Tréner Diviak bol s Matejovým 36. miestom na MS spokojný. „Mnohé krajiny, ako napríklad Čína, India a kaukazské štáty, berú výsledky na medzinárodných súťažiach ako politickú prestíž. „Väznia“ vybrané talentované deti pri šachovnici a cvičia ich na úkor času, ktorý by mali deti venovať iným krásam sveta. Aj s takýmito sa Matej pasuje na MS,“ vysvetlil tréner.

Preto považuje výsledok v prvej tretine štartového poľa doslova za vynikajúci.
„Význam šachu v mnohých krajinách sveta stúpa. Je to spôsobené všeobecnou krízou vzdelávacieho a výchovného systému. Hodnota informácie stúpa, ale hodnota informácie v ľudskej pamäti je takmer nulová,“ myslí si Diviak.
V dnešnej dobe stúpa význam schopnosti tvoriť, schopnosti spracovávať abstraktnú informáciu. Prednosť pred vedomosťami dostávajú zručnosti.
„Matej má zručnosť pozrieť sa na pozíciu na šachovnici, navrhnúť napríklad štyri ďalšie svoje ťahy a súperove odpovede a o novej pozícii, ktorú má iba v hlave, je schopný diskutovať,“ popísal jeho výhody.
Skúšajú výchovu pomocou šachu
V Senici skúšajú tretí rok výchovný program pomocou šachu. „Dosahujeme u detí vynikajúcu pamäť, tvorivosť, schopnosť kriticky myslieť, riešiť zložité úlohy v obmedzenom čase, nevzdávať sa, dodržiavať pravidlá,“ popísal Diviak.
Podľa jeho slov medaily zo šachových majstrovstiev sú iba vedľajším produktom, dobré sú iba ako dôkaz, že výkonnosť detí sa zlepšila. Naj-spokojnejší sú vraj vtedy, keď majú samotné deti z tejto činnosti radosť. A čo čaká malého slovenského reprezentanta najbližšie? Už v polovici apríla to budú majstrovstvá SR v šachu mládeže. Matej bude musieť znova zabojovať o reprezentačné tričko. Ak ho chce, musí získať medailu. Bude však už v staršej kategórii, teda do 10 rokov, favoritmi budú jeho o rok starší súperi. Matej má stále iba osem.
„Ten rok v mladších kategóriách je poznať, ale ja mu aj tak verím,“ uzavrel Diviak. Majstrovstvá Európy mládeže budú tento rok v Prahe, ani tam by naša slovenská šachová nádej nemala chýbať.
ŠACH NA SLOVENSKU MÁ VEĽKÚ TRADÍCIU
V Pezinku sa v roku 1889 narodil Richard Réti. Bol to šachista svetového významu. Ak biely začne partiu skokom jazdca na pole f3, volá sa to Rétiho hra. Otvorenie dodnes praktizujú najsilnejší hráči sveta. V roku 1912 sa v Piešťanoch uskutočnil šachový superturnaj svetového významu. Financovala ho Budapešť. V roku 1922 boli kúpele v Piešťanoch hostiteľmi ešte silnejšieho turnaja, na ktorom sa zúčastnila celá svetová šachová elita. Podujatie významne podporil prezident T. G. Masaryk zo svojho osobného fondu. Slovenskí šachisti dosiahli úspechy svetového významu. Prvým veľmajstrom na Slovensku bol Ján Plachetka. Žije v Trnave. Získal striebornú medailu ako člen družstva ČSSR na 25. svetovej olympiáde (majstrovstvá sveta družstiev) v roku 1982 v Luzerne. Bol trénerom družstva slovenských žien, ktoré v roku 1999 vyhralo ME družstiev v Gruzínsku. Historicky naším najlepším šachistom je veľmajster Ľubomír Ftáčnik. Vyhral ME juniorov do 20 rokov v roku 1977 a bol druhý na majstrovstvách sveta do 20 rokov v tom istom roku. Bol členom strieborného družstva ČSSR na 25. svetovej olympiáde (majstrovstvá sveta družstiev) v roku 1982 v Luzerne. V roku 2015 bol kapitánom družstva SR, ktoré zvíťazilo na MS seniorských družstiev. Veľmajster Ftáčnik žije v Bratislave, hrá šach, publikuje, prednáša a aj trénuje mládež. Mládežnícki slovenskí reprezentanti sa vo svete nestratia. V nedávnej histórii priviezli z európskych a svetových šampionátov medaily Eszter Morvay, Veronika Gažíková, Jerguš Pecháč, Viktor Gažík... Na mládežníckom šampionáte Európskej únie získali medaily Sebastián Kostolanský, Adrián Zetocha, Matej Musaev,
ZDROJ: (wikipedia)