TRNAVA. Mesto eviduje na svojom území 534 bilbordov. Najviac ich je na periférii, na príjazdových komunikáciách do Trnavy a v blízkosti nákupných stredísk. Desiatky sú aj v centre mesta, nové sa tam už nepovoľujú, všetky súčasné majú riadne povolenie.
Od januára 2015 platí novela stavebného zákona, ktorá preklasifikovala všetky informačné, reklamné a propagačné zariadenia na reklamné stavby. Podľa Gabriely Bučányovej zo stavebného odboru mesta Trnava sa novela nijako zvlášť neprejavila na počte povolení. Skôr naopak. Pribudlo takých reklám, ktoré si ho nevyžadujú a stavebný úrad nemá na ne žiadny dosah.
Dva nepovolené bilbordy
Od nadobudnutia účinnosti novely do minulého júla plynulo takzvané preklenovacie obdobie, počas ktorého museli všetci vlastníci reklamných zariadení požiadať stavebný úrad o dodatočné povolenie. Ak ju stavebný úrad nepovolil, alebo vlastník nepožiadal o dodatočnú legalizáciu, takúto reklamnú stavbu možno podľa zákona legálne odstrániť.
Ešte v lete odhadovali na mestskom úrade, že počet nelegálnych bilbordov na území Trnavy sa pohybuje okolo dvadsať. Všetky sú na príjazdových komunikáciách, minulý september ich všetky preverili. „Reklamy sme nafotili a musíme skonštatovať, že nepodliehajú procesu povoľovania v zmysle stavebného povolenia,“ spresnila Bučányová. Mestský stavebný úrad eviduje oficiálne iba dva nepovolené bilbordy. Oba sú momentálne v exekúcii. Ďalej vedie aj štyri súdne spory ohľadne ďalších reklamných zariadení. Zníženie reklamného smogu vďaka novele je podľa Bučányovej takmer nereálne.
Mesto Trnava ako stavebný úrad vie totiž riešiť iba nové zariadenia, ktoré posudzuje podľa koncepcie povoľovania reklamných zariadení v meste Trnava, na tie staršie nemajú žiadne páky.

Nepodliehajú zákonu
Čoraz väčšie ťažkosti spôsobujú reklamné zariadenia, ktoré sa iba tvária, že nie sú reklamou. Tých sa na plotoch, múroch či zábradliach po novele stavebného zákona objavuje čoraz viac. „Po zavedení novely do praxe sa vyriešil problém takzvaných hnuteľných reklám, ktoré sú už dnes reklamnými stavbami. Avšak na druhej strane sa vyskytol problém s PVC plachtami, ktoré nemajú charakter stavebnej konštrukcie, nie sú postavené stavebnými prácami, nie sú vyhotovené zo stavebných výrobkov,“ doplnila Bučányová. Uchytávajú ich pomocou eskapások, drôtov či šnúrok.
Nemožno ich preto považovať za reklamné stavby, povoľovací proces sa na ne vôbec nevzťahuje. Reklamné plachty sa v meste začali nekontrolovane množiť. „Mesto vie tento problém riešiť iba z pozície vlastníka nehnuteľnosti, teda vieme odstrániť takého plachty iba z vlastných oplotení, avšak spomínané PVC plachty sa zväčša umiestňujú práve na iných nehnuteľnostiach ako na mestských,“ vysvetlila.
Ešte v roku 2009 bola schválená Koncepcia umiestňovania reklamných zariadení v meste Trnava, vďaka ktorej môže ich počet stavebný úrad ako tak regulovať. V rokoch 2010 – 2014 povolil v priemere 30 až 40 bilbordov ročne.
Nové bilbordy v centre už nebudú
V Trnave povoľujú priemerne 30 až 40 bilbordov ročne. Stavebný úrad mesta Trnava v súčasnosti eviduje 534 bilbordov. Ešte v roku 2009 bola schválená koncepcia umiestňovania reklamných zariadení v meste. Okrem iného môže stavebný úrad umiestňovanie reklamných stavieb regulovať. Nevhodné lokality pre umiestnenie bilbordu sú centrum (mestská pamiatková rezervácia a jej ochranné pásmo), nehodové úseky ciest I. a II. triedy, ochranné pásmo D1 a R1 a územia s oddychovo-relaxačným potenciálom. Bilbordy v centre osadili ešte pred dátumom účinnosti predmetnej koncepcie. V prípade ich odstránenia sa však nové už nepovoľujú.