Ako vám napadlo piecť práve bábovky? Vlastne, vôbec piecť?
- Po vysokej škole som sa niekoľko rokov venovala marketingu, čo ma síce bavilo, ale život v korporácii nebol úplne pre mňa, tak som prirodzene rozmýšľala, čo ďalej. Keďže mám rada kaviarenskú atmosféru a maškrty, začalo to smerovať k niečomu koláčovému.
Jedného dňa to zrazu bolo jasné: "Veď predsa bábovka." Bábovku poznajú takmer všetci ľudia v našom európskom regióne aj vo svete, v Nemecku jej hovoria Gugelhupf, v Maďarsku a Srbsku kuglof, Angličania zas bundt cake.
Bábovka však bola v posledných rokoch tak trochu "pod čiarou". Z povedomia ju v vytlačili rôzne moderné koláče. Vy ste jej boli po celý čas verná?
- Úprimne, aj ja občas rada ochutnám medzinárodné zákusky, ale nemôžem si pomôcť, bábovka nesie narozdiel od nich v sebe odkaz, s ktorým sa viem skutočne stotožniť. Vždy som rada, keď ju nájdem v ponuke kaviarní, na foodblogoch alebo ako recept v časopise.
Je to môj obľúbený koláč z detstva, maminka mi ju vždy pekávala a stala sa tak pre mňa symbolom domova a lásky. Je to niečo tradičné, čo mi navodzuje príjemný pocit.

Takže váš sen sa plní tam, kde sa stretávajú vajíčka s cukrom a vonia čokoláda. Pamätáte si ešte na svoju prvú bábovku?
- Jasné. To som ešte nemala ani bábovkovú formu a piekla som ju v hrnci s namazaným horčičákom v strede. Dnes pečiem najmä v silikónových formách, ktoré sú veľmi praktické. Mám z nich viacero druhov, veľkostí a tvarov. Bábovka Štefánik je v jednej forme, Bábovka Viliam v druhej, a tak ďalej.
Netradičné názvy pre bábovky. Znejú tak budovateľsky...
- Každú bábovku sa snažím pomenovať v nejakom kontexte. Napríklad banánovú bábovku Viliam s orechami som nazvala po vojvodovi Williamovi Cavendishovi, podľa ktorého je pomenovaný aj jeden z najznámejších kultivarov banánov.
Bábovka Štefánik nesie zas meno môjho manžela, ktorému veľmi zachutila. Je plná orechov, hrozienok, čokolády, mandlí a táto bábovka vyhráva aj u mojej mamy.

Na Trnavskom rínku budete v jednom stánku s kaviarňou, čo je skvelá kombinácia. Predstavte nám svoje bábovkové menu.
- Mám pripravených sedem základných druhov báboviek. Každá je silný hráč a chuťovo úplne iná. Okrem tradičnej mramorovej Kuglofky s hrozienkami bude v ponuke citrónová, banánová a marcipánová s amaretto polevou, ku ktorej ma inšpirovala slovenská foodbloggerka Martina Pintrová Bezáková.
Upečiem aj bezlepkovú gaštanovú, jabĺčkovú s karamelom a samozrejme špaldovú bábovku Štefánik. Bábovky mám pocukrované, ale aj zdobené polevami či maslovým krémom. Už sa na všetkých "bábovka positive" veľmi teším.
Boli ste už so svojimi bábovkami na podobnej akcii?
- Áno, na Kreatívnom pikniku a Raňajkách v tráve pri Dražovskom kostolíku som zaznamenala viacero pozitívnych reakcií, čo považujem za môj prvý test trhu. Na jednu akciu som ich piekla až devätnásť a pamätám si, ako mi každú chvíľu cinkala rúra a nestíhala som behať od jednej k druhej.
Našťastie som sa odvtedy technologicky trochu posunula, takže môžem zvýšiť výkon. Na vlastnú svadbu som si tiež upiekla dvojposchodovú svadobnú bábovku, ktorú hostia ráno ku káve veľmi ocenili.
Pri vstupe do vašej výrobničky visia na stene staré bábovkové formy. Nájdu sa v zbierke aj unikátne kúsky?
- Formy na pečenie báboviek vyhľadávam na rôznych bazároch či blšákoch, pár mám od mojej svokry, ale jednu formu považujem za srdcovú. Je to vlastne moja úplne prvá bábovková forma, ktorú som dostala od maminky. Je po prababičke a má už vyše sto rokov.
Po nej mám tiež recept na tradičnú Kuglofku. Hoci som si ho trošku upravila, aby bolo cesto vláčnejšie, snažím sa pri tejto bábovke držať rodinnej receptúry a postupovať podľa tradičnej alchýmie.
Teraz rozmýšľam, že upiecť bábovku nie je úplne jednoduché. Už sa mi stalo, že som jedla bábovku, ktorá bola zvrchu pripečená, po okrajoch suchá a v strede surová. To nie je veľmi fér.
- Najviac som nešťastná, keď bábovku netrpezlivo vyberám z formy skôr ako treba a celá sa mi zlomí. Ako všetko, aj bábovka si vyžaduje osobitnú starostlivosť. Netreba sa však vzdávať, ja som si ku každému rceptu písala poznámky, kým som vychytala všetky chyby.
Autor: Jana Pekárková