TRNAVA. Lyžovačka vo Francúzskych Alpách je iná ako v Rakúsku či v Taliansku. Pred tromi rokmi sme „objavili“ stredisko Val Thorens. Zhodou okolností sme tam vtedy stretli manželský pár z Bratislavy, muž v stredných rokoch vyslovil pre nás dnes už „pamätnú“ vetu. „Navštívili sme desiatky stredísk po celej Európe, posledných sedemnásť rokov chodíme už iba do Val.“ Aj tento rok sme stretli ďalších takých, tentokrát zo Švédska. Starší muž na lanovke nám prezradil, že posledných šesť rokov chodí jazdiť iba do Val Thorens. Zo Štokholmu lieta do Ženevy. Autom zo Švédska to vraj nikdy neskúšal. O nás si myslel, že sme Poliaci.
Termín na tohtoročné, v poradí už tretie, Val Thorens sa definitívne uzavrel koncom januára. Ubytovanie sme hravo vybavili cez internet, netreba žiadne telefonáty, stačí vám angličtina, správna mailová adresa a kreditka. Tohtoročné ubytovanie vrátane 6-dňového skipassu nás vyšlo 400 eur na jedného, k tomu treba prirátať ešte cestu a stravu. Vo Francúzsku fungujú najmä apartmány s kuchyňou, varia si tu aj domáci.
Vyrazili sme v sobotu (12. marec) o štvrtej ráno z Trnavy. Po minuloročnej skúsenosti sa nám osvedčil tento model namiesto nočného presunu. Asi 1400 kilometrov a najmä posledných tridsať z mestečka Moutiers sú náročné. Záverečné serpentíny a strmé stúpanie preveria pozornosť každého šoféra.
Tento rok sme sa po prvýkrát zdržali na rakúsko- nemeckej hranici medzi Salzburgom a Mníchovom. Autá museli prejsť cez lievik, každé vizuálne kontrolovali, niektoré odstavili. Aj na švajčiarskych hraniciach, kde sme po minulé roky so značkou SK vždy vzbudzovali pozornosť, nás skontrolovali iba vizuálne. Asi najviac ich zaujímala diaľničná známka na čelom skle, Švajčiari poznajú iba ročnú.
Potraviny zo Slovenska nevezieme žiadne. Nakupujeme ešte po ceste vo Francúzsku, ceny sú porovnateľné s našimi, potraviny kvalitnejšie. Vo Val Thorens je niekoľko supermarketov, ale vzhľadom na nadmorskú výšku, sú tam cenové rozdiely s nižšie položenými obchodmi.
Do strediska sme dorazili okolo deviatej večer, kľúče a hlavne šesťdňové skipassy nás čakali na vrátnici. Dôležité je spomenúť, že parkovanie sa vybavuje zvlášť, musíte ho mať dopredu zaplatené, parkovaciu kartu posielajú pred plánovaným odchodom poštou. Celý týždeň v krytom parkovacom dome so stálym vrátnikom vyšiel cez 70 eur.
Ruksak, doska, snežnice, paličky, jedlo a voda na cestu. Mám všetko. (zdroj: (PB))
Prvé foto v nedeľu ráno z balkóna po príchode. Nafúkané čapice na strechách sa pomaly začínajú meniť na lasagne. (zdroj: (PB))
Po náročnej úvodnej noci čakáme na vlek medzi prvými nadšencami. Vleky a lanovky spúšťajú o deviatej, ďalšie v priebehu ďalších 30. minút. Vyrážame hore. Dedinku Val Thorens zalialo nedeľné slnko. (zdroj: (PB))
Stav zjazdoviek nás príliš nezaujímal, tie sú vždy v perfektnom stave. Podstatné pre nás bolo množstvo snehu mimo nich. V horných partiách hlásili tri metre. (zdroj: PB)
Tu sa jazdí úplne všade. Väčšinou sa na "nepopísané" úseky dostanete lanovkou a krátkym traverzom. Potom je to už iba o vašich schopnostiach. (zdroj: PB)
Stredisko je rozľahlé, čakacie doby na lanovky a sedačky minimálne. (zdroj: PB)
Na každom vrchole nechýbajú informačné tabule s názvami okolitých vrcholov. (zdroj: PB)
Fotíme iba s malým kompaktom, takzvaným "mydielkom", ktoré vám nezavadzia pri jazdení. Ako filter používame slnečné okuliare. (zdroj: PB)
Väčšinou sme mali azuro. Natierali sme sa 50 faktorom. Netreba tu nič podceňovať. (zdroj: PB)
Je sa tu na čo dívať. (zdroj: PB)
Off road, veľa ľudí tam nestretnete. Podmienky boli skvelé. (zdroj: PB)
Všetko, čo vidíte na fotke, sa dá jazdiť. Stredisko funguje už od novembra do mája. (zdroj: PB)
Pohľad na druhú stranu, aj tu sa jazdí prvá liga. (zdroj: PB)
Prvý deň sme jazdili od rána do piatej. Nič sme nejedli ani nepili. Nasýtili nás endorfíny. Každá jazda tu je zážitkom. (zdroj: PB)
Le Bleu, ako ho Francúzi nazývajú. Za pekného počasia vidno ako Mt. Blanc prečnieva nad ostatné vrcholy. (zdroj: PB)
Mt. Blanc v pozadí, keď sa pozriete kamkoľvek, vidíte iba alpské štíty. Apetít rastie. (zdroj: PB)
Le Col sme si dávali na záver dňa. Stredisko ponúka okrem zjazdoviek množstvo ďalších aktivít. Potápanie v zamrznutom jazere, prelet v športovom lietadle ponad zjazdovky či tandem na lyžiach s padákom. My sme však prišli iba jazdiť, ostatné nás nezaujímalo. (zdroj: PB)
K niektorým nepopísaným zjazdom musíte prekonať krátky traverz. Každý si nájde svoju "lajnu". (zdroj: PB)
Niektoré prechody k prašanu sú exponovanejšie. Napríklad do tohoto kotla to bolo asi päť minút z lanovky a pripadal som si ako v kotli z Kriváňa. (zdroj: PB)
Prvá lajna. Nebol problém ju nájsť aj na záver dňa. (zdroj: PB)
Mt. Blanc z ďalšieho vrcholu. Zaujímavosťou je, že vlekári vás vo Val sami od seba pozdravia. Bonjour. U nás jazdím roky, ale naši vlekári sa prihovoria, iba keď nie je niečo podľa ich predstáv. Na pozdrav zabudnite. (zdroj: PB)
Sledujeme okolie. Zdola vyzerá všetko zjazdné. Slnko stále svieti, na kvalite snehu sa to nijako neprejavilo. (zdroj: MA)
Jazdiť šesť dní nie je pre každého. Na takúto akciu sa treba kondične pripraviť. A zabudnite na večerné párty, ak chcete "šlapať" naplno. (zdroj: PB)
Miestna atrakcia. Dva vrcholy ponad údolie sú prepojené oceľovým lanom. Môžete sa po ňom spustiť v špeciálnej sedačke. Pod vami je asi 300 metrov. Asi minútová sranda vás vyjde na 50 eur. (zdroj: PB)
Aj na tomto zábere sa jazdí takmer všetko. Treba však sledovať výstrahy. Lavíny môžu padať aj pri 2. Stačí, aby začalo fúkať a sneh sa začne usádzať na záveterných stranách.Zistili sme to na vlastnej koži. (zdroj: PB)
Užívame si prašan, bez varovania sa z jedného z vrcholov dala do pohybu masa snehu. Tesne sme sa jej vyhli. V tomto teréne netreba nič podceňovať. (zdroj: PB)
Na miernejšom svahu sa lavína zastavila. Zobrali sme si ponaučenie a jazdíme ďalej. (zdroj: PB)
Posledný relax pred poslednou jazdou. Do dediny to máme z tohto miesta päť kilometrov. Aspoň "endo-mondo" tak nameral. Nasledujúce ráno vyrážame domov. Vyjazdili sme sa do sýtosti. (zdroj: PB)
Posledná foto. Ďakujeme Val. (zdroj: PB)
V sobotu ráno vyrážame asi o pol desiatej dopoludnia. Zdržali sme sa vo Švajčiarsku, na Slovensko prichádzame o druhej nadránom. Týždňový zážitok pripomínajú už iba veci na pranie. Bol to skvelý "ride". (zdroj: PB)
