HLOHOVEC. Tí, ktorí chcú vidieť jednu z pamätihodností Hlohovca, si musia zakaždým počkať, kým Váh trochu ustúpi a objavia sa pevné drevené pilóty. Z nich niektoré niesli drevený most cez rieku pravdepodobne už v roku 1353. Do dna Váhu sú zarazené zhruba 50 metrov po toku od súčasného cestného mosta a pripomínajú dôležitú etapu rozvoja mesta.
Výstavba drevenej spojnice brehov súvisí podľa riaditeľa Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozefa Urminského s udelením privilégií konania trhov a vyberania mýta. Most dal postaviť palatín Mikuláš Kont a mal dostačujúcu šírku na to, aby sa po ňom mohli presúvať povozy v oboch smeroch.
Budovanie mosta bolo pritom v stredoveku veľmi náročné, avšak jeho existencia zvyšovala význam a prestíž sídla, keďže danou trasou mohli viesť obchodné cesty. Premostené vtedy nebolo podľa Urminského len koryto Váhu, most pokračoval aj cez ďalšie vážske rameno, nazývané tiež Mŕtvy Váh alebo Paradeis.
"Prvé zničenie hlohovského mosta ľudskou rukou je zaznamenané až v roku 1431, kedy ustupujúce vojská husitov vyrabovali mesto a most za sebou spálili. Takéto ničivé pustošenie zažil Hlohovec vo svojej ďalšej histórii ešte niekoľkokrát, naposledy sa priamo k hlohovskému mostu viaže údaj z rok 1671, kedy ho päťsto tureckých vojakov chcelo zbúrať," uviedol Urminský.
Po pominutí tureckého nebezpečenstva sa most používal ako hlavný komunikačný bod až do roku 1727, kedy majitelia hlohovského panstva Erdödyovci posunuli premostenie a vyberanie mýta o niečo nižšie, bližšie k svojmu zámku. Drevený most slúžil až do roku 1905. V roku 1910 ho nahradil nový železobetónový, ale tento zničili nemecké vojská 1. apríla 1945.
V roku 1964 vznikol nad starými drevenými kolmi súčasný cestný most. "Mohutné drevené pilóty sú dôležitou pamiatkou na stredoveké a novoveké dejiny Hlohovca a sú rovnako cenné ako napríklad zámok, farský kostol či iné pamätihodnosti mesta," konštatoval Urminský. Mesto ich preto na začiatku roka zapísalo do zoznamu spolu s ďalšou viac ako stovkou hnuteľných i nehnuteľných pamätihodností.
Sú medzi nimi aj erb i zástava mesta, listina Ľudovíta I. z roku 1362, ktorou udelil Novému Hlohovcu mestské privilégiá, tiež jedinečná svetová súťaž v tvorbe knižnej značky Ex Libris Hlohovec, kostoly, sochy, meštianske domy, unikátna baroková kalvária z prvej polovice 18. storočia i systém neogotických pohrebných kaplniek.
Z mosta sa dodnes zachovalo šesť radov zvislých pilót a zošikmených podpier v pôvodnej výške. Pred časom realizoval Peter Barta z katedry archeológie Univerzity Komenského v spolupráci s hlohovským múzeom dendrologickú analýzu vzoriek dreva z jedného radu pilótov. Preukázala, že tieto kmene boli vyťaté v polovici 17. storočia, čiže v čase blížiaceho sa útoku Osmanov na Hlohovec v roku 1663 a súviseli s komplexným opevňovaním mesta.
"Ďalšie odbery vzoriek dreva z iných častí mosta, ponorených hlbšie v koryte rieky Váh, budeme robiť v lete tohto roku," informoval Urminský. O skutočnom vzhľade mosta podávajú svedectvo dobové vyobrazenia zo 17. storočia, na základe ktorých bude možné realizovať počítačovú vizualizáciu celej stavby.
