TRNAVA. Ruiny rušňového depa lemujú cestu do Kamenného Mlyna popri trati z Prednádražia. V plote sú veľké diery, dostať sa dnu nie je žiadny problém. V minulosti tam viackrát zasahovala železničná polícia. Najčastejšie šlo o neprispôsobivé osoby, ktoré odtiaľ brali všetko, čo sa ešte dalo speňažiť.
Za spomenutie stojí aj prípad, ktorý sa odohral pred dvomi rokmi. Policajti tam chytili podpaľača. Išlo iba o 17-ročného mladíka, ktorý opakovane zakladal v areáli depa požiare. Vraj z nudy. Škody sa vtedy vyšplhali na 16-tisíc eur. Za posledné tri mesiace tu polícia nezaevidovala žiadnu krádež či protiprávne konanie.
Definitívny koniec depa v Trnave
Trnavské rušňové depo založili ešte v roku 1959, najlepšie časy prežilo v deväťdesiatych rokoch. Vtedy tam pracovalo takmer tristo ľudí. V depe sa opravovali rušne, čistili pantografové súpravy, rušňovodiči tam mali zázemie, fungovala tam pohotovostná služba. Súčasný stav to už ničím nepripomína. Ruiny pomaly zarastajú burinou.
S obnovou rušňového depa sa už definitívne neráta. Budovy vlastní Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), pozemky zasa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). „Železničné koľajové vozidlá ZSSK sú už dnes preradené v iných depách. Rušňové depo Trnava nie je už potrebné pre údržbu a opravy. Areál je v zlom technickom stave,“ zhrnula hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.
Vláda Slovenskej republiky na svojom ostatnom zasadnutí rokovala aj o programe sanácie environmentálnych záťaží, ktorý predložil rezort životného prostredia. Jednou z najrizikovejších lokalít odporúčaných na sanáciu je aj vyššie spomínané rušňové depo v Trnave.
Pre ŽSR, ktoré vlastnia pozemky, nevyplývajú z plánovanej sanácie žiadne podmienky. „V zmysle zákona je potrebné, aby príslušný orgán štátnej správy určil povinnú osobu, ktorá bude zabezpečovať plnenie povinností pôvodcu environmentálnej záťaže,“ napísala Martina Pavliková, hovorkyňa ŽSR. Po sanácii by mal pozemok zostať čistý. To, či sa ho ŽSR budú snažiť predať, je podľa Pavlikovej predčasné.
Pozemky predajú alebo vymenia
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vlastní budovy Rušňového depa. „V súčasnosti sa rieši majetkové usporiadanie pozemkov – dodatočný vklad pozemkov do majetku následníckych firiem. Najprv bude prevedený do majetku ZSSK Cargo a následne do majetku spoločností ZSSK,“ dodala Morháčová. Buď ich predajú, alebo vymenia. Záverečný materiál, ktorý bude komplexne riešiť usporiadanie viacerých pozemkov, ktoré zostali v majetku ŽSR, pričom stavby na nich postavené sú v majetku niektorej inej železničnej firmy, bude schvaľovať rezort dopravy.
Pozemky v areáli rušňového depa sú majetkom ŽSR. Je to dedičstvo delenia majetku železníc na Slovensku na dve respektíve tri spoločnosti v roku 2003 a v roku 2005.
Depo prešlo nakoniec do majetku nákladného dopravcu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (nákladný dopravca). Areál nakoniec Cargo predalo ZSSK. Pre ZSSK je areál depa nevyužiteľný. Po usporiadaní pozemkov rátajú s ich predajom.
