PIEŠŤANY. Návštevníci Balneologického múzea v Piešťanoch sa môžu tešiť na vzácny prírastok v archeologickej časti expozície. Je ním zlatý, kameňmi zdobený prsteň z mladšej doby rímskej, ktorý bol súčasťou kniežacieho hrobu. Hrob objavili v obci Stráže, teraz súčasti Krakovian pri Piešťanoch, ešte v 30. rokoch minulého storočia, ale do múzea sa dostal až teraz, po ôsmich desaťročiach.
Podľa riaditeľa múzea Vladimíra Krupu sa tak stalo pri ťažbe hliny. Vzácne nálezy z hrobu zo zlata, striebra, bronzu si však rozdelili medzi seba majiteľ tehelne a robotníci. Členom piešťanskej Muzeálnej spoločnosti sa vtedy podarilo zachrániť aspoň pár kusov predmetov zo skla, zlatú sponu, striebornú ostrohu, predmety z bronzu a keramiky, napríklad aj strieborný nožík zdobený zlatou fóliou, strieborné šidlo, dve strieborné lyžičky, bronzové hroty a strieborný hrot šípu, keramický tanier a kostený hrebeň a ďalšie predmety. Pozoruhodná je súprava hracích kameňov zo spoločenskej hry na spôsob hry mlyn. Vedelo sa, že v hrobe bol aj zlatý nákrčník a tento prsteň, ktorý patril asi 20-ročnej žene. Je bohato zdobený a je vidno, že bol nosený," povedal Krupa. Pred krátkym časom sa múzeu vďaka podpore Ministerstva kultúry SR podarilo prsteň od potomkov vtedajšieho nálezcu vykúpiť.
Šperk je podľa Krupu vzácny najmä preto, že podobných šperkov z mladšej doby rímskej je na Slovensku málo. Pritom bol pravdepodobne aj vyrobený na území dnešného Slovenska. V centre má polodrahokam karneol, okolo štyri ďalšie kamene, ktoré nie sú bližšie určené. Identifikovať by ich mali odborníci z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Krupa dodal, že múzeum v spolupráci s obcou Krakovany pripravuje na polovicu februára uvedenie knihy Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží.
Nálezy z dvoch kniežacích hrobov a jedného skromného hrobu zo Stráží sa stali základom archeologickej zbierky Balneologického múzea v Piešťanoch.
