TRNAVA. Mexiko, to nie je krajina, ale fenoméne. Cestovateľské kino so sprievodcom Adriánom Drugdom vám túto zaujímavú zem predstaví v utorok 12. januára o 20. hodine v trnavskom Kine Hviezda.
V texte, ktorý ste pre túto prednášku napísali, ste vymenovali také obrovské množstvo pamiatok či miest, ktoré Mexiko ponúka, že je to priam až neuveriteľné. Čo je podľa vás to naj čo by človek mal pri návšteve Mexika určite vidieť alebo zažiť?
- Je len logické, že Mexiko je krajina – fenomén. Je to najväčšia španielsky hovoriaca krajina do počtu obyvateľov na svete a druhá za Argentínou, čo sa týka teritória. Celý juh je veľmi historický a mimoriadne rôznorodý. V krajine je sústredených asi 60 kmeňov obyvateľstva, najmä medzi hlavným mestom a Kankúnom, čiže od južných pacifických pláží až severozápadu Karibiku.
Na severe krajiny nájdeme púšte, opustené pláže, ktoré scenéricky patria medzi najkrajšie na svete, prérie hovädzieho dobytka, krásne ženy a pomerne málo koloniálneho dedičstva. Juh je teda to zaujímavé, zvlášť keď má človek málo času, lebo je to všetko poukladané takmer vedľa seba.
Medzi krásne mestá patria rozhodne Acapulco, Puebla, Oaxaca, San Cristóbal de las Casas a Mérida. Tieto koloniálne mestá vyžarujú užasnú atmosféru. Medzi najkrajšie predkolumbovské pamiatky patria Teotihuacán, Monte Albán, Uxmal a Palenque
A len na Yukatánskom polostrove sú desiatky prekrásnych predkolumbovských pamätihodností. Všetko je však otázkou vkusu a niekto môže povedať, že to vidí úplne inak a najviac si zamiluje moderné mestá ako Monterrey či Guadalajáru.
Hovoríte, že Mexiko poznáte ako svoju vlastnú dlaň. Koľkokrát ste Mexiko navštívili alebo koľko času ste v tejto krajine strávili?
- Mexiko som navštívil po prvýkrát pred jedenástimi rokmi a mal som možnosť ho takmer celé prejsť. Spočiatku ako nadšený cestovateľ, no neskôr ako profesionálny sprievodca s počtom vyše tisíc klientov v Mexiku. Na kilometre je to niečo vyše 140-tisíc, teda keď pridáme aj súkromné cesty.
Na juhu v okolí hlavného mesta som zväčša pracoval ako sprievodca a na severe prežíval obdobia pracovného voľna. V severomexickom meste Hermosillo som sa tiež oženil. Toto mesto asi nik nepozná, ale má okolo milión obyvateľov a je to hlavné mesto štátu Sonora, susediace s americkou Arizonou.
Mexiko je však také veľké, že keď ho raz prejdete, zmení sa natoľko, že môžete začať cestovať odznova.
Prečo ste sa vlastne vôbec po prvýkrát vybrali do tejto krajiny? Aké dojmy ste z nej mali?
- Prvýkrát to bola zvedavosť spoznať mexický fenomén, túžba spoznať krajinu vybíjaných sombrér, tequily a najstarších amerických civilizácií. Všetko to nakoniec prišlo odtiaľto. Môj dojem bol ale popravde zmiešaný. Na jednej strane nádherné prostredie komerčného Karibiku, svetoznáme pyramídy a najväčšie mesto Ameriky – Mexico City.
Na druhej strane vyše 120 miliónov obyvateľov, a tým pádom obrovské kultúrne a sociálne rozdiely. Krajina kontrastov a je takmer nemožné si na ňu vytvoriť objektívny názor za dva týždne, čo je dĺžka jedného priemerného zájazdu. Stále sa o to však pokúšam a o Mexiku s nadšením rozprávam.
Čo vás osobne na Mexiku fascinuje?
- Asi to bude kontrast juhu a severu. Na juhu žijú úplne iní ľudia, povahovo aj rasovo. Dole sú ľudia viac indiánsky vyzerajúci, sú menší v priemere aj o desať centimetrov, tmavší, oveľa skromnejší a často chudobnejší – oblasť etnicky pripomínajúca májsku Guatemalu a veľkú časť strednej Ameriky.
Severná polovica Mexika je podobnejšia juhu Spojených štátov amerických. Jedia sa tu steaky, ľudia sa často lúčia slovom „bye“, aj keď možno nevedia nič anglicky, je tu viac priemyslu a komercie. Postavte vedľa seba Mexičana zo severu a z juhu a nepoviete, že sú krajania.
V Cestovateľskom kine budete hovoriť aj o mexickej kuchyni. Čo z nej treba aspoň raz za život ochutnať?
- Ťažko povedať. Kuchyňa je veľmi rôznorodá. Už základná strava sa neskladá ako u nás z chleba, ale základom je kukuričná tortilla. Teda pšenica a pšeničná múka stále nenašli svoje pevné miesto v jedálničku, rovnako nie kvasnice. Všetko je o kukurici.
V minulosti kukurica tvorila okolo 85 percent podielu stravy. Známe sú tamales, čo je kukuričná kaša varená v kukuričnom liste, quesadillas, čo sú placky plnené syrom a často zeleninou a mäsom.
Tototopos, u nás známe skôr ako nachos s guacamole – avokádovou nátierkou. Samozrejme tequila a Mezcal, čo sú najznámejšie pálenky vyrobené zo sukulentov pripomínajúcich kaktus.
Autor: Zuzana Lobotková
