Nedeľa, 24. október, 2021 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Režisér Viktor Kollár: Divadlo je kolektívny šport

S režisérskym rukopisom Viktora Kollára (38) sa diváci trnavského Divadla Jána Palárika stretávajú už jedenásť rokov. Naposledy tu uviedol inscenáciu o nacistickom zločincovi Adolfovi Eichmannovi.

Viktor Kollár (v červenom) počas skúšky Ostrova  pokladov.Viktor Kollár (v červenom) počas skúšky Ostrova pokladov. (Zdroj: Archív VK)

TRNAVA. Stretli sme sa pred divadlom, tesne po skončení jednej zo skúšok. Počas obeda sa rozhovoril o tom, prečo ho to v divadle stále baví, o jeho vzťahu ku kritike i o tom, ako sa jediný raz dostal do bulváru.

Rodák od Trenčína Viktor Kollár je súčasťou trnavského divadla už jedenásť rokov a za ten čas pripravil desiatky rôznych hier. Tá posledná s názvom Na Gut! [Začíname] mala premiéru 12. decembra a rozpráva príbeh Adolfa Eichmanna.

Posledná tohtoročná premiéra v Divadle Jána Palárika patrila práve vám. Téma však nebola príliš vianočná...

Skryť Vypnúť reklamu

– Nebola. Je to desivá téma, portrét človeka, ktorý organizoval všetky židovské transporty. Samotná inscenácia však je ľahká a divadelná.

Ako sa dá podobná téma režisérsky uchopiť? Do akej miery to má byť zábava a do akej miery je v tom vzdelávací a možno výchovný moment?

– Divadlo je v dnešnej dobe aj morálna inštitúcia. Plní nielen úlohu zábavy, ale v dnešnej zložitej dobe by malo mať aj funkciu poučenia. Navyše, inscenácia Na Gut! [Začíname] je dnes mimoriadne aktuálna. Vypovedá o veľmi závažných problémoch, ktoré dnes ľudí nesmierne trápia a ktoré budú zrejme určovať aj nasledujúce mesiace. Je to portrét človeka, ktorý sa možno priblížil k ozajstnému zlu a pred ktorým sa vyskytla ťažká morálna otázka. Pýtame sa, či len režimu slúžil, alebo bol jeho aktívnym tvorcom. Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať , a preto je tá inscenácia zaujímavá.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo ste sa podobnú tému rozhodli spracovať?

– Adolf Eichmann ma fascinuje. A tiež preto, že máme v divadle ideálneho hlavného predstaviteľa, ktorým je Michal Jánoš. Zároveň chceme, aby bola ponuka divadla bohatá. Hrá sa v štúdiu, ktoré vždy slúžilo na experimentálnejšie projekty. Mnohé zo štúdiových inscenácií však boli veľmi navštevované, ako príklad spomeniem Motorest alebo Plešatú speváčku. Tie podobne ako Eichmann hovorili o desivých veciach. Ide najmä o to, akým spôsobom o nich hovoríme. My sme to poňali kabaretne.

Ako vnímate trnavské publikum? Je na podobné projekty pripravené?

– To je ťažké odhadnúť. Keď to však nevyskúšate, neviete. Aj mne sa už stalo, že som urobil inscenáciu, ktorá nebola divácky veľmi úspešná. Najhoršie však pre divadlo je, keď upadne do stereotypu.V publiku vnímam to, že tu chýba vrstva mladých ľudí, ktorí sú dlho v práci a keď sú doma, venujú sa radšej svojim malým deťom. Diváci v Trnave sa tak delia na dva tábory – mladí ľudia, ktorí ešte nemajú rodiny, a potom staršia generácia, ktorá už má deti odrastené.

Skryť Vypnúť reklamu

Priamo v Divadle Jána Palárika pôsobíte už od roku 2004. Akú cestu prešlo divadlo za tento čas?

– Myslím si, že to, ako sa divadlo zmenilo a vyvinulo, by mal hodnotiť niekto zvonka. Môj subjektívny pohľad je, že divadlo sa stabilizovalo, stabilizoval sa herecký súbor a vznikla celá kopa zaujímavých inscenácií. Divadlo vstúpilo do celoslovenského divadelného dialógu, kde možno predtým nebolo. Vznikol tu totiž pomerne dlhý medzičas, kým sa podarilo nahradiť silnú hereckú generáciu. Dnes sme určite stabilnejší, môžeme si dovoliť aj hry, ktoré sme si možno predtým nemohli.

Chýba vám v divadle nejaký typ herca?

– Veľkí herci prinášajú so sebou veľkú osobnosť a nosia v sebe veľkú ľudskú pravdu. Takíto ľudia vždy chýbajú. Nežijeme však v dobe, kedy by sa dala úroveň tohto povolania udržať tak ľahko. Možno to bolo za komunizmu jednoduchšie. Z umenia si bývalý režim robil výkladnú skriňu, teda umelci dostávali veľké spoločenské uznanie. V dnešnej dobe to tak nie je.

Je dnes preto ťažšie robiť divadlo? Lebo táto scéna nemá taký honor ako minulosti?

– Možno je to ťažšie v tom, že nám chýba herec, lebo sa radšej rozhodol ísť točiť nejaký seriál. Povolanie herecké a režisérske sa neuveriteľne banalizovalo, akoby nemalo v trhovom mechanizme miesto, akoby to bol len prílepok.

Mení sa to?

– Na to neviem presne odpovedať, ukáže sa to v najbližších rokoch.

Čo by sa muselo stať, aby boli herci a režiséri dnes opäť verejnosťou vážení? Z ktorej strany to musí ísť? Musia to dokázať herci a režiséri alebo sa možno musí zmeniť a dorásť nejakým spôsobom publikum?

– Špecifikum tvorby počas minulého režimu bolo, že diváci a tvorcovia mali tajný jazyk, prostredníctvom ktorého komunikovali. Ak sa niekam prepašovala nejaká hyperbola, zosmiešnenie a satira, bola o komunistoch a bolo to pre hercov aj divákov vzácne. Dnešná doba je taká preplnená informáciami, že pre vznik podobného tajného jazyka už nezostáva priestor. Ľuďom dnes chýba spoločný nepriateľ, ktorý ich spojí. Problém je tiež, že dnes už ani nevieme, čo je propaganda z ktorej strany.

Má divadlo teda vôbec budúcnosť?

– Určite áno. Divadlo je archetypálne, aj keby tu nič nebolo, tak niekde v pivnici vznikne scéna a ľudia sa budú hrať. Divadlo ponúka kolektívny zážitok a kolektívnu emóciu. 

Sledujete, ako diváci v publiku na hru reagujú?

– Áno, vždy to sledujem. Diváci niekedy reagujú na miesta, ktoré nikto nečaká. To je normálne a je to prínos. Jedine, že by sa smiali tam, kde majú plakať, ale to by bolo fakt zle urobené. (úsmev)

Mávate pred premiérou trému?

– Mám napätie, to určite áno.

A bojíte sa viac o to, či to zvládnu herci alebo diváci?

– Bojím sa , či je to dobre urobené, či sme to zvládli, či som nezavádzal ľudí do nejakých bludov. Je to pocit takého spochybňovania, či je to dobre, či ešte mám ísť ďalej.

Boli ste niekedy vyslovene nespokojný s tým, ako to dopadlo? Alebo naopak spokojný?

– Určite aj, aj.

Aj si spomeniete?

– Naposledy som bol spokojný s Ostrovom pokladov, s inscenáciou Boží vták, aj s inými inscenáciami. Napríklad Tajomný pokoj vecí alebo Listy Milene.

Práve skúška hry Listy Milene súvisí aj s vaším úrazom. Našla som si, že ste si počas skúšky nešťastne nožom prerezali šľachy na zápästí, keď ste herečke ukazovali, ako si predstavujete jej samovraždu...

– Áno, to bolo jedinýkrát čo som sa dostal do bulváru. (úsmev)

V tejto súvislosti mi napadá... Aký ste typ režiséra? Cholerik, ktorý na hercov kričí, alebo skôr pokojne a trpezlivo vysvetľujete?

– Neviem, ako by ma charakterizovali kolegovia herci. Tiež by sa to možno rôznilo podľa toho, či by som bol pri tom alebo nie (smiech). Ja sa pokladám za dosť emocionálneho režiséra, ktorý miluje emóciu a atmosféru. A potom za veľmi hravého. To je asi celé.

To je asi aj dobre...

– Do istej miery áno. Ale hra dokáže aj zaviesť, ocitneme sa niekde, kde sme ani neplánovali byť... Ale to mám na tom rád a je to dokonca aj dobre. Divadlo, to je kolektívny druh športu. 

Zvyknete upravovať hru na telo hlavnému predstaviteľovi?

– Áno. Či už predtým alebo počas skúšok.

Na budúci rok v apríli uvedie Divadlo Jána Palárika vo vašej réžii inscenáciu o Jankovi Kráľovi. Prečo práve o ňom?

– Je to špecifikum trnavského divadla. Už v minulosti tu vznikalo veľa inscenácií o našich básnikoch a literátoch, ktoré boli prelomové a mali veľkú divácku odozvu. Ja osobne mám rád poéziu a tiež mám na týchto veciach rád, že sa z nich dá urobiť čokoľvek. Aj rockový muzikál alebo hip-hop. 

Je nejaká hra, ktorú by ste rád priniesli na trnavské dosky? Všimla som si, že siahate často po kontroverzných, nejednoznačných témach i autoroch...

– Áno, tak to mám rád. Nech to nie je priamočiare. O to je to ťažšie, ale baví ma na tom práve tá výzva.

Baví vás to aj po tých jedenástich rokoch?

– Áno, baví. Momentálne ma to baví.

Čítate recenzie?

– Áno, čítam. Aj ma vedia rozhodiť. Dnes však naši divadelní kritici nie sú vo veľmi dobrej kondícii. Tak ako v minulosti boli osobnosti herecké, boli aj osobnosti kritikov. Kritika by mala byť pokračovaním predstavenia.

Okrem divadla sa venujete aj dabingovej réžii. Čo si prinášate z divadla do dabingu a naopak, je dabing prínosom pre vašu divadelnú kariéru?

– Tým, že ma využívajú najmä na náročnejšie dabingy, na intelektuálne náročnejšie filmy, mám možnosť sledovať a dôsledne preparovať herectvo i réžiu.

Čo je vašou úlohou ako režiséra v dabingu?

– Samozrejme, sledujem technické veci, ale hercom tiež vysvetľujem vzťahy jednotlivých postáv a sledujem ich emóciu.

Neláka vás aj filmová réžia?

- Ale áno. Rád by so spravil nejaký film, ale veľmi to nechcem zakríknuť (úsmev) 

 

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  2. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  3. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  4. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  5. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  6. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  7. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  8. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  9. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  10. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Zánovné vozidlá na slovenskom trhu za rok zdraželi až o 15 %
  3. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  4. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  5. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  6. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  7. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  8. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  10. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  1. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 860
  2. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 6 885
  3. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 6 199
  4. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 6 190
  5. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 518
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 420
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 3 410
  8. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 2 795
  9. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok 2 771
  10. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 2 363

Blogy SME

  1. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak aneb sedm pražských zastavení. Dnes třetí, Vyšehradský hřbitov, místo odpočinku významných českých osobností.
  2. Štefan Vidlár: Zlyhaný politológ
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 21. - Heroické dobývanie Antarktídy - Robert Falcon Scott - Expedícia Discovery
  4. Róbert Lelko: Cesta domov
  5. Ján Marton: Za Bíreša ide veterinárna činnosť a kontrola potravín ku dnu. Kolaps sa dá očakávať.
  6. Věra Tepličková: Všichni jsou už v Dubaji, co na Slovensku, co tady?
  7. Marián Kozák: "Konečne normálny život"
  8. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis)
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 32 489
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 199
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 529
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 284
  5. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 726
  6. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 4 756
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 570
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 402
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ani pri jednej z nich neasistoval alkohol.


(tt) 16 h
Kaštieľ Voderady

Obnova kaštieľa vo Voderadoch (okres Trnava) bude pokračovať rekonštrukciou parkovej jaskyne – grotty, chodníka v parku a výstavbou objektu oranžérie s konferenčnou sálou.


SITA 18 h
TTSK

Na zasadnutie bola predložená aj informácia o činnosti Zdravá župa.


TASR 23 h
Očkovanie proti ochoreniu Covid-19.

Trnavský samosprávny kraj otvorí v sobotu 23. októbra dve veľkokapacitné očkovacie centrá na podávanie tretej dávky vakcíny od Pfizer/BioNTech.


SITA 23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V nákupnom vozíku sa nachádzalo viac ako 150 položiek v hodnote takmer 500 eur.


SITA 18 h

Naháňačka a skrývačka po hornooravskom regióne trvala takmer týždeň. Viacerí chlapi si pri nej museli vyhrnúť rukávy.


23 h

V chate sa nachádzalo jedenásť ľudí.


16 h

Smrad by mal pominúť do niekoľkých dní.


22. okt

Blogy SME

  1. Miroslav Galovič: Stověžatá Praha trocha jinak aneb sedm pražských zastavení. Dnes třetí, Vyšehradský hřbitov, místo odpočinku významných českých osobností.
  2. Štefan Vidlár: Zlyhaný politológ
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 21. - Heroické dobývanie Antarktídy - Robert Falcon Scott - Expedícia Discovery
  4. Róbert Lelko: Cesta domov
  5. Ján Marton: Za Bíreša ide veterinárna činnosť a kontrola potravín ku dnu. Kolaps sa dá očakávať.
  6. Věra Tepličková: Všichni jsou už v Dubaji, co na Slovensku, co tady?
  7. Marián Kozák: "Konečne normálny život"
  8. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis)
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 32 489
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 199
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 529
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 284
  5. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 726
  6. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 4 756
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 570
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 402
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu