PIEŠŤANY. Predstavte si, že na Vianoce rozbaľujete darčeky so svojou rodinou, zrazu zazvoní telefón a niekto vám oznámi, že o dve hodiny odlietate. Pre Michala Lička, kapitána Boeingu 737, sú také veci samozrejmosťou. Piloti tomu hovoria - Stand By, čo v preklade znamená, že aj keď sú doma a sú sviatky, nemôžu piť alkohol a musia byť telefonicky dostupní.
A navyše, musia prísť na letisko do dvoch hodín. Naposledy mu tak zmenili minuloročnú silvestrovskú zábavu o desiatej večer, krátko po polnoci už odlietal z Bratislavy.

Vianoce v oblakoch
Letecká doprava v Európe na sklonku roka vždy „slabne". Zatiaľ čo počas leta chodia ľudia okrem dovoleniek aj na víkendové pobyty do väčších metropol, v zime tieto počty idú dole. Za hluché obdobie možno označiť november a začiatok decembra. Záver roka je vďaka Vianociam a Silvestru na tom o čosi lepšie. Lietajú najmä ľudia z pravoslávnych krajín. Či už Gréci alebo Rusi. Ličko to popísal, že sa chodia nadýchať vianočnej atmosféry, ktorú v nekresťanských krajinách nie je až tak cítiť.

Veľa leteckých spoločností počas zimy nevie využiť pre nízky dopyt svoje lietadlá a musí ich „uzemniť" v hangároch. Ak však lietadlo nelieta, nezarába. Preto sa spoločnosti snažia lietadlá „upratať" do teplých krajín, aby tam mohli fungovať aj počas zimného poklesu v Európe.


Ličko momentálne lieta ako kapitán Boeingu 737 na trase Hongkong - Palau. Ide o prepravu dovolenkárov, väčšinou z Číny, ktorí mieria na tieto exotické ostrovy neďaleko Filipín. Väčšina našincov ich pozná len z dokumentov či rôznych reality show. Ísť do roboty pre neho momentálne znamená prekonať tisícky kilometrov, absolvovať desiatky hodín dlhý let z Bratislavy cez Zurich až do Hongkongu. Ako civilista. Ďalší viac ako trojhodinový let na ostrovy Palau robí na „jeden nádych".
Vianoce majú, samozrejme, aj v Oceánii, ale nie je to tá pravá atmosféra, akú poznáme u nás doma. Pripomínajú ich ozdobené palmy a plastoví snehuliaci. Viacerí tamojší obyvatelia ani nevedia, čo vlastne snehuliak je, považujú ho za fiktívneho pomocníka Santa Clausa. „Myslieť na Vianoce niekde, kde je 30 stupňov Celzia a v noci spávate pri klíme, sa jednoducho nedá," skonštatoval Ličko.
Doma s klasikou
Domov na sviatky priletel iba prednedávnom. Pred časom sa presťahoval do nového domu, Vianoce bude tráviť určite v ňom. „Celý rok lietam po svete, sviatky preto trávim najradšej doma. More či exotická dovolenka ma určite nelákajú," dodal. Jeho ideálnemu Štedrému večeru nesmie chýbať sneh a teploty pod bodom mrazu. Ďalej samotná príprava večere, prechádzka po meste, slávnostná večera a rozbaľovanie darčekov. „A potom si sadneme s manželkou ku krbu a dáme si po jednom poháriku tridsaťročnej brandy, ktorú otváram iba na Vianoce," popísal. Teda, ak práve nie je v Stand By móde.
Darčeky radšej dáva ako dostáva. „Najviac neznášam, keď sa ma niekto spýta, čo chcem pod stromček. Čo potrebujem, si vždy kúpim počas roka," povedal. Pre svojich najbližších má už všetko „vybavené". S manželkou si okrem drobných prekvapení kupujú po dohode účelové veci do novej domácnosti. Tento rok si zaobstarali konferenčný stolík z masívu. Pre syna má už tiež darček, o čo ide, nechcel prezradiť. „Za darček považujem niečo, čo nie je bežné dostať u nás. Žiadny nový mobil to určite nie je," zhrnul s tým, že pri darčeku nie je rozhodujúca cena, teda čím vyššia tým lepšie, ale originalita. A môže stáť trebárs iba päť dolárov.
Kapra nemusí, chystá japonskú špecialitu
Hoci je rybár, kapra na štedrovečernom stole u nich doma by ste márne hľadali. „Už z detstva si pamätám, že sme mávali rezeň a zemiakový šalát. Kapra iba výnimočne, nikto ho príliš nemusel," dodal s tým, že mu to zostalo dodnes. Zje ho, ale nevyhľadáva ho.

Tento rok pripravuje niečo extra. Japonské sašimi. „Surovú rybu, najlepšie tuniaka, nakrájate na veľmi tenké plátky. Podáva sa to so sójovou omáčkou a wasabi. Konzumuje sa to s paličkami," zhrnul. Mrazený tuniak nie je vhodný, dokonca ani chladený losos. Je vraj na to príliš glejový. Nepočul ani o tom, že by sa to dalo pripraviť zo sladkovodných rýb.
Čo sa týka Vianoc v kokpite v porovnaní s bežnými dňami, rozdiely tam žiadne nie sú. Ličko hovorí, že keď letí, plne sa sústredí, sviatky vtedy nerieši. Počas Vianoc sa nepodáva na palube ani sviatočné menu, atmosféru pripomínajú len vyzdobené letiská. Jeden rozdiel tam predsa len našiel. „Iné sú pozdravy. Ak bežne počas roka letím s Maďarmi, pozdravím ich po maďarsky, Nemcov zasa po nemecky a podobne. Ale na Štedrý deň sa všetci zdravia Happy Christmas," dodal s tým, že ešte Silvester býva špecifický. Všetci bez rozdielu národnosti sa zdravia Happy New Year.
Najbližšie poletí do Afriky
Najbližšie odlieta do Nigérie, presný dátum ešte nevie. Obavy z takýchto krajín vraj nemá. „Keď vidím, čo sa deje v súčasnej Európe, neobávam sa letieť už nikam," doplnil s tým, že teroristi si vyhľadávajú lietadlá ako terče útokov pre ich exkluzivitu. Na trosky spadnutého lietadla v médiách totiž ľudia reagujú oveľa citlivejšie. Letecká doprava je pritom najprísnejšie strážená, ale stať sa môže hocičo.
„Po takýchto udalostiach nepociťujem strach, skôr hnev. Je to moja práca a leteckú dopravu považujem za najbezpečnejšiu. Preto ma vytáča, ak sa niekto, napríklad teroristi, snažia presvedčiť verejnosť o opaku," uzavrel s tým, že takéto konanie vychádza iba z ľudskej hlúposti. Dúfa, že sa s ňou nikdy osobne nestretne.