TRNAVA, PIEŠŤANY. Hodina telocviku sa začína nástupom a pozdravom, ktorý už prežil aj režim. Mohutné „zdar“ znásobuje ozvena v telocvični. Niektorí školáci ju nenávidia, no väčšina sa na ňu teší. Či už z radosti z pohybu, alebo preto, že sa nemusia učiť.
Hlavne pre žiakov prvého stupňa je to hodina, na ktorej sa môžu vyblázniť, čo je pre tento vek príznačné. Deväťročnú Veroniku zo Základnej školy (ZŠ) na Holubyho ulici v Piešťanoch baví telocvik, lebo sa tam cvičí a behá. Podobne sa vyjadrili všetci jej spolužiaci z tretej triedy, nezávisle od pohlavia. Ich učiteľka Helena Zemánková skonštatovala, že pre deti v tomto veku je telesná vždy priestorom na odreagovanie. Nielen teraz, ale aj v minulosti. „Ten záujem je trvalý. Ak hodina telesnej výchovy nie je, vnímajú to ako trest.“
Dve hodiny telesnej sú málo
Bývalý telocvikár Igor Číž si myslí, že fyzická zdatnosť detí závisí v prvom rade od ich rodičov. Za dve hodiny telesnej týždenne v škole sa toho veľa stihnúť nedá. Ak ich k tomu doma vedú, je to cítiť. Nielen súťažne. Patrí sem napríklad aj turistika či akákoľvek pohybová aktivita. Učiť začal ešte v roku 1976, dnes je „čerstvo“ na dôchodku. „Teraz je to už iné ako kedysi, rodičia väčšinou nemajú čas sa venovať svojim deťom. Tie majú zasa podstatne viac možností, ako využiť voľný čas,“ naráža Číž na čas, ktorí trávia pri počítači. Deti hrajúce futbal na ihrisku pred činžiakmi sú v súčasnosti viac menej raritou.
Žiaci na hodine telesnej výchovy (zdroj: PB)Ďalší, podstatne mladší učiteľ telesnej výchovy hovorí, že záujem o telesnú medzi deťmi určite je. „Niekedy pôsobia, akoby mali nekonečné množstvo energie, čo je dôsledkom minimálneho počtu hodín telesnej výchovy a kratšieho času venovanému pohybovej činnosti po vyučovaní,“ popisuje Teo Kunštek, ktorý už pôsobil na viacerých ZŠ.
Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, je kondičný tréner, tréner plávania a lyžovania a momentálne pôsobí v ZŠ v Drietome. Na prvom stupni majú žiaci hodinu telesnej spojenú. Chalani bývajú spravidla prezlečení skôr ako dievčatá a menej špekulujú nad jednotlivými činnosťami. Veľkú úlohu zohráva rola pedagóga. Žena - učiteľka má bližšie k dievčenskému kolektívu. „Pri krúžkovej činnosti je výhodou, že naň prídu zmiešané kolektívy, ktoré prejavujú o daný šport väčší záujem, a tak je práca o niečo jednoduchšia,“ dodáva Kunštek.
Formovateľní školáci
Žiaci prvého stupňa sú podľa neho neuveriteľne formovateľní. Vyžadujú si stálu pozornosť. Pracovať s 22 tretiakmi býva niekedy pre jedného pedagóga náročné, potrebovali by individuálnejší prístup. Ak sa zabúda na senzitívne obdobie detí v tomto veku, môže sa stať, že čas na rozvoj jeho pohybových schopností sa jednoducho premešká.
Talent na hodinách telesnej je možné objaviť. Už len pomocou jednoduchých testov sa dá zistiť, či je dieťa vytrvalostný alebo rýchlostný typ. „To, samozrejme, ešte nič nevraví o jeho talente, ale rodičom pravdepodobne môžete povedať, že šprintér z neho nebude, no v cezpoľných behoch môže niečo dokázať. Tento princíp je možné uplatniť v širokom spektre športov,“ konštatuje Kunštek s tým, že ide o náročný proces.
Aj Číž si myslí, že talent sa dá v škole nájsť. Ak sa vyskytne nejaké pohybovo nadané dieťa, najskôr ho pozorujú. Závisí od toho, koľko sa danej disciplíne venuje. Pretože niektorí majú talent, iní zasa pevnú vôľu a k výsledkom sa vedia dopracovať.
Hološko bol talent
Niekoľko talentov „behalo“ aj na jeho hodinách. „Pamätám si, že Filip Hološko bol veľmi nadaný. Keď prišiel do piatej triedy, 300 metrov zabehol lepšie ako siedmaci,“ zaspomínal Číž. Mladý Hološko to najskôr skúšal s hádzanou, jeho otec ju totiž hrával. Neskôr „presedlal“ na futbal.
Na Holubyho ZŠ talenty posúvajú ďalej do klubov. Riaditeľ školy Vilém Vrba nám potvrdil, že spolupracujú s viacerými piešťanskými oddielmi, či už plávania, tenisu, hádzanej či futbalu. Talenty sa určite objavujú už na prvom stupni ZŠ, no až na druhom ho vedia bližšie nazvať. Dôležitú úlohu pri rozvíjaní talentu limituje množstvo faktorov, medzi ktoré patria záujem rodičov či finančné zázemie. Nemenej dôležitou je aj existencia klubu v okolí.
Menej možností v obciach
Podľa Dobroslava Luptáka, telocvikára v Lúke nad Váhom a trénera piešťanských Čajočiek, základom každého športu je atletika a gymnastika.
Šikovné deti v ZŠ sa už väčšinou venujú športom na klubovej úrovni. Menej možností je na vidieku, hlavne pre dievčatá.
„Našiel som dievča, ktoré je pohybovo nadané. Atletický typ, má dobrú ruku. Zobral som ju do Piešťan na basketbal. Ocitla sa v ťažšej pozícii voči ostatným dievčatám v tíme, lebo tie trénujú už druhý rok a ona iba druhý mesiac. Venujem sa jej po škole na krúžku a tiež robí viac aj na hodinách telesnej výchovy,“ dodáva. Stáva sa mu, že ako trénerovi juniorského tímu basketbalistiek mu často telocvikári pošlú žiačku v domnienke, že ide o talent.
Stačí, aby hodila dvoma rukami sedem košov na desať pokusov. To však dnes už nestačí. „Každý šport má svoje špecifické požiadavky. Pre basketbal nestačí len anticipácia na loptu či kôš. Momentálne sa preferuje okrem týchto daností atletika, agilita, koordinácia, cit pre kooperáciu, bojovnosť, disciplinovanosť a koncentrácia,“ popísal Lupták. Aj Kunštek pátra po talentoch. Momentálne hľadá vhodných adeptov pre športy adrenalínového charakteru, ako je lyžovanie, bikros, motokros či horská cyklistika. „Zaujímajú ma hlavne deti, ktoré samy od seba vyhľadávajú rýchlosť a majú z nej radosť. Považujem to za základnú povahovú črtu. Určite je aj tu dôležitý somatotyp dieťaťa a jeho pohybové vlohy.“
Telesná by sa určite nemala podceňovať. Kunštek si myslí, že by sa malo viac dbať aj na zvyšovanie kvalifikácie učiteľov na 1. stupni. Tam ju totiž môžu učiť aj pedagógovia s primárnym vzdelaním, nie kvalifikovaní telocvikári. V tomto smere vidí zlepšenie vo forme organizovania školení, ako telesnú výchovu vyučovať. Vnášajú sa do nej aj nové prvky, ako fit lopty, balans- dosky, slack line, slide board, čo je určite správna cesta.
Premotivovanosť rodičov
Problémom pre rozvíjanie talentu dieťaťa môže byť aj premotivovanosť rodičov, ktorí prostredníctvom dieťaťa uplatňujú svoje športové ambície. V prvom rade by malo dieťa chcieť samo a daný šport ho baviť. „Rovnako aj nesprávna činnosť klubov môže viesť k predčasnej špecializácii dieťaťa, pri ktorej sa zabúda na komplexný rozvoj dieťaťa,“ zhrnul Kunštek. Všetci nami oslovení učitelia telocviku sa zhodli, že dve hodiny týždenne nestačia. Číž si vie predstaviť, že by ju žiaci mali každý deň. Luptákovi by stačili tri, dve pohybové a jedna rehabilitačná. Vzhľadom na to, že deti trávia podstatne menej času pohybovými aktivitami po vyučovaní ako kedysi, v blízkej dobe to bude zrejme aj nevyhnutné .
