SMOLENICE. Podzemná perla Malých Karpát. Takýmto honosným označením sa pýši jaskyňa Driny, jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. Svoje meno dostala podľa kríka drienky, ktorého názov v regióne vyslovujú tvrdo, ako „drinky“.
Jej poloha v nadmorskej výške 399 metrov a kilometrová vzdialenosť od parkoviska ju predurčujú na návštevu skôr fyzicky zdatnejších návštevníkov. Napriek tomu ich sem za tento rok prišlo viac ako 32 500. Sezóna tu trvá od apríla do októbra, po zvyšok roka jaskyňa podľa správcu Petra Zvonára spí. Spia aj jej obyvatelia, netopiere druhu podkovár malý, ktorých tu zimuje vyše päťsto. Okrem nich sa tu vyskytuje aj ďalších desať druhov netopierov, tie sú však zastúpené v menších počtoch.
Slonie uši
Symbolom jaskyne sú podľa Zvonára slonie uši. Zvláštne tvarované sintrové záclony v Chodbe spolupracovníkov uši tohto obrovského cicavca nápadne pripomínajú. Nie sú to však jediné orgány sluchu – v Majkovej sieni, alebo oficiálne v Sieni Slovenskej speleologickej spoločnosti, nájdeme aj uši zajačie.
Okrem toho je v jaskyni Tortová sieň, Stalagmitový lesík a rôzne jazierka.
„Keď do jazierka hodíte desať eur, budete vidieť plávajúceho sprievodcu,“ odpovedá Zvonár žartom na otázku, či sa k jaskyni viažu nejaké legendy alebo povery. Bez ohľadu na ne je zaujímavým faktom, že na jej objavovaní a sprístupňovaní sa podieľal aj syn vynálezcu padáka Štefana Baniča Ján.
„Imrich Vajsábel a Ján Banič boli prví, ktorí v roku 1929 prenikli do hlbších častí závrtového komína. Keď sa vrátil z Ameriky, pomáhal im v jaskyni aj Štefan Banič. Skúmali tiež ďalšie jaskyne v Smolenickom krase,“ hovorí Zvonár.
Jaskyňa – impulz pre rekreáciu
Jaskyňu Driny pre verejnosť otvorili po prvýkrát v roku 1935. Sprístupnená bola v dĺžke 175 metrov a osvetľovalo ju provizórne elektrické osvetlenie. Od roku 1959 je jaskyňa sprístupnená v dĺžke 410 metrov.
„Prehliadková trasa však meria 450 metrov, pretože vstupnou chodbou prejdú návštevníci dvakrát. Celý okruh zaberie asi štyridsať minút, vstupy obmedzujeme maximálne na štyridsať ľudí,“ povedal Zvonár.
Ten prezradil aj to, že práve objavenie a sprístupnenie jaskyne sa stalo impulzom pre vybudovanie rekreačného strediska na Jahodníku.
„Pred druhou svetovou vojnou nebol záujem o turistiku, ľudia mali iné starosti. Potom sa to však zmenilo a Trnava začala uvažovať, že by potrebovala nejaké rekreačné stredisko v blízkosti. Voľba padla na Jahodník, čomu výrazne dopomohlo objavenie jaskyne,“ povedal Zvonár.
