TRNAVA. Do automobilky PSA a k rozľahlému komerčnému centru po oboch stranách obchvatu na periférii Trnavy nevedie žiadny cyklochodník. Už roky sa pritom o ňom rozpráva. Privítali by ho hlavne zamestnanci fabriky, tí sú odkázaní na vlastné motorové vozidlá či autobusovú dopravu.
Hlavne v lete by väčšina opýtaných dochádzala práve bicyklom, ak by existovala bezpečná cesta. A nielen tí. Už nejde iba o PSA, v posledných rokoch pribudli pri obchvate aj ďalšie obchody a desiatky predajní. Vydať sa tam na bicykli je v súčasnosti dosť riskantné, cyklisti musia totiž „prekonať" obchvat. Dá sa ho aj podísť. Skratka však vedie cez koľajisko železničnej trate Trnava - Košice. Na danom úseku cyklistov často čaká hliadka železničnej polície, ktorá miesto pravidelne preveruje a previnilcov pokutuje.
Zamestnanci chodia väčšinou cez koľaje
Tomáš z PSA chodí od mája do októbra do práce práve na bicykli. Využíva existujúce cyklochodníky, chodníky pre peších a poľnú cestu tesne pred závodom, cez koľaje bicykel prenesie. Policajti ho zatiaľ nezastavili.
„Zásadne nechodím po frekventovaných cestách, z dnešných vodičov mám strach," dodal Tomáš. Cyklotrasy v dnešnej dobe považuje za samozrejmosť. „Ak by pribudla bezpečná cestička pre cyklistov, do závodu by chodilo na bicykloch oveľa viac ľudí ako v súčasnosti," zhrnul s tým, že pre relatívne malú Trnavu nepozná lepší dopravný prostriedok. Drvivá väčšina zamestnancov fabriky dochádza práve autom.
Bicykel na cestu do práce počas leta využíva aj Ján . Na oddelení, kde pracuje, je jediný. „S obavami vyrážam každé ráno zo Zavara do logistického parku. Na frekventovaných cestách v okolí PSA musím byť v strehu," popísal Ján. Na tejto ceste chýba krajnica, ísť po nej na bicykli neodporúča. Cyklotrasu by, samozrejme, privítal aj on . Odľahlo by vraj nielen cyklistom, ale aj vodičom.
O cykloprepojení sa uvažuje už deväť rokov
Mesto sa už od roku 2006 snaží cyklocestou prepojiť Trnavu s touto časťou. Už vtedy oslovilo jednotlivé prevádzky vrátane najväčšieho zamestnávateľa, automobilku PSA. „V roku 2006 dalo spracovať štúdiu variantných riešení pešieho a cyklistického premostenia pri obchvate zo Zavarskej cesty. Po finančnom posúdení rôznych návrhov bola na ekonomicky najvýhodnejší variant v roku 2007 spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie," popísal Miroslav Kadlíček z mestského odboru územného rozvoja a koncepcií. Predbežné odhady hovorili o 28 miliónoch vtedajších korún, v prepočte niečo cez 920 tisíc eur.
„Keďže sa mestu nikdy nepodarilo do rozpočtu presadiť jeho realizáciu, pokračovalo v oslovovaní ostatných spoločností, najmä PSA, o spoluprácu. Ani tu však nebolo úspešné," dodal Kadlíček. Chýbali záujem a hlavne peniaze.
Bude treba úplne nový projekt
Pôvodná dokumentácia sa už v súčasnosti nedá použiť. Pozemky zmenili vlastníkov, cyklochodník je nutné riešiť iným spôsobom. Kameňom úrazu sú koľajnice. Ešte dávnejšie sa premýšľalo nad osadením závorového systému. Ten však Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zamietli. V tomto úseku totiž zmodernizovali trať, vďaka čomu sa zvýšila rýchlosť vlakov až na 160 km/h.
Podľa Kadlíčka ide o najproblematic kejšiu časť celej plánovanej cyklotrasy. „Dokumentácia premostenia rieši iba tento úsek, a to pokračovanie od jestvujúcej cyklotrasy zo Zavarskej cesty, kde sa sústavou schodísk a rámp dostane na úroveň obchvatu, preklenie železničnú trať rovnobežne s mostom a opäť sústavou rámp a schodísk bude klesať k jestvujúcej spoločnej cestičke pre chodcov a cyklistov," spresnil. Široká by mala byť tri metre.
Mesto už viackrát ohľadne tohto riešenia rokovalo a j so Slovenskou správou ciest (SSC), ktorá spravuje obchvat. Okrem n e j a j s národným cyklokoordinátorom Petrom Kľučkom a hovorcom PSA Petrom Švecom.
„Cieľom rokovaní bolo získať predbežné stanoviská na navrhované riešenie, ktoré by značne zúžilo záber cudzích pozemkov, nakoľko by v čo možno najväčšej miere kopírovalo trasu obchvatu," dodal Kadlíček. Ešte koncom septembra sa dohodli. „Trnava má zabezpečiť spracovanie prvého a j druhého kroku v procese povoľovania stavby, a to dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu," pokračoval Kadlíček. Až potom ho SSC bude pripomienkovať.
„Mesto nás požiadalo o posunutie základu mosta pre cyklotrasu bližšie k nášmu telesu cesty, na čom sme sa dohodli," potvrdila Zuzana Hromcová, hovorkyňa SSC.
Peniaze zatiaľ nepreberali
Financovanie celej akcie sa zatiaľ na rokovaniach nepreberalo. Mesto však nevlastní ani jeden z pozemkov, kadiaľ by mal cyklochodník viesť. K celkovej cene mosta treba ešte pripočítať aj náklady spojené s výkupom pozemkov. Nákladnú investíciu mesto samo nezvládne, prispieť budú musieť viacerí zainteresovaní. Či už automobilka, logistické parky, prípadne komerčné centrá.
S cyklochodníkom to myslia vážne aj v PSA. „Sme súčasťou skupiny spoločností, ktoré intervenovali v prospech vybudovania cyklistického prepojenie medzi mestom a zónou za železničnou traťou smerom k výrobnému centru PSA Peugeot Citroen Slovakia a novej nákupnej zóne. O tejto téme sme častejšie hovorili s mestom TT a iniciovali sme a j stretnutie s príslušnými zástupcami Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR," napísal v maile Peter Švec, hovorca PSA Trnava.
Podľa jeho slov je to pre nich dôležitá téma, zvýšil by sa tým komfort pre mnohých zamestnancov, ktorí uprednostnia pre dopravu do práce bicykel či kolieskové korčule. Podľa jeho slov sa však zatiaľ nedá hovoriť o konkrétnom výsledku. To, kedy sa začne s jeho výstavbou, je zatiaľ ešte otázne. Ak by však všetko administratívne a majetkovo dotiahli, samotná realizácia by zabrala približne tri mesiace.
