BUDMERICE. Kostru nazvali Jelínková žena. Meno dostala po svojom objaviteľovi Pavlovi Jelínkovi zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI).
"Mojou špecializáciou sú zvláštne hroby," priblížil pre TASR s tým, že jej kostru našli hneď v prvej sezóne, odkedy v lokalite Budmerice Sušička realizujú spolu s Malokarpatským múzeom v Pezinku výskum. Osadu vybudoval ľud maďarovskej kultúry, ktorá na území západného Slovenska existovala koncom staršej a na začiatku strednej doby bronzovej. Teda od polovice 18. do polovice 15. storočia pred n. l.
Kostra mala hlavu otočenú naopak. "Rozmýšľali sme, či jej niekto ´nezakrútil krkom´, ale potom antropologická analýza preukázala, že nie. Keď sme ju vyberali, tak sme našli pod lebkou drevené doštičky, z ktorých mala nejakú podložku. Po tom, ako zhnila a rozpadla sa, prišlo k obráteniu jej hlavy. Takže to bola taká praveká kriminálka Budmeríc," poznamenal Jelínek.
Podľa neho je nález podkladanej hlavy v hrobe veľmi unikátny. Jej kostra bola orientovaná z juhu na sever. "Čo je výnimočné, lebo ľudia z maďarovskej kultúry pochovávali z východu na západ," vysvetlil. Ďalšou zvláštnosťou bolo, že sa nenachádzala na miestnom pohrebisku. "Zdá sa, že nemala právo byť pochovaná na pohrebisku, a preto ju uložili na sídlisku len tak do jamy," dodal.
Vedľa v jame sa našlo na vrstve obilia približne 20 celých nádob a dve psami obhryzené ľudské kosti, každá z iného človeka. "Najskôr sme mali dojem, že by mohlo ísť o kanibalizmus, keďže naši predkovia boli kanibali, ale neskôr sa zistilo, že to boli staré kosti, ktoré tam boli uložené ako nejaké relikvie a ešte tam boli odlievacie formy. Celok vyzerá ako nejaká obeť božstvám, ktorá bola uložená do jamy a zasypaná, aby sa tam nikto nedostal," opísal Jelínek.
Ďalšie kostry sa už nenašli, ale ako podotkol archeológ, sú vďační za každý nález. Od roku 2010 tam majú každoročne približne dvojmesačnú sezónu. "Za to obdobie máme slušnú kubatúru keramických nálezov maďarovskej kultúry a asi najviac obilia z doby bronzovej na Slovensku," uviedol.
Ako priblížil, v tej dobe začína kultúra prípitkov, čo dokazujú nálezy rozmanitého keramického riadu a nádob s tým súvisiacich. "Napríklad, džbániky rôznych veľkostí, ktoré využívali skôr na pivo, keďže víno asi ešte nemali," vysvetlil Jelínek. Zaujímavým objavom bola zreštaurovaná šálka. "Je evidentné, že sa z nej odbilo a oni ju opravili. Musela byť pre niekoho veľmi vzácna," poznamenal. Ďalším bolo napríklad sitko, ktoré sa pravdepodobne využívalo na cedenie piva.
Tento rok sa sústredili na pokračovanie odkrývania zásobnej jamy. Skúmali ju už štvrtý rok a teraz sa im podarilo dosiahnuť jej dno. "Postupným odkrývaním sme zistili, že nešlo o jednu zásobnú jamu, ale o viacero postupne zahĺbených jám. To mohlo vzniknúť z jednoduchého dôvodu - obyvatelia osady mali málo miesta a museli na stiesnenejšom priestore využívať terén, takže sa mohlo stať, že do predchádzajúcej zásobnej jamy zahĺbili ďalšiu," ozrejmila Jana Hlavatá zo Slovenského archeologického a historického inštitútu.
Počas celého výskumu sa systematicky odoberajú vzorky zeminy, ktoré doplnia nálezy z terénu ďalšími analýzami. Nálezy sa prvotne uložia v Malokarpatskom múzeu v Pezinku a budú sa ďalej spracovávať. Keramické nádoby, ktoré je možné zlepiť, sa zrekonštruujú, časovo a typovo zaradia. Zo vzoriek zeminy sa zase archeobotanickou analýzou zistí spektrum v lokalite pestovaných, ale aj dovezených rastlín. "Okrem toho je v rastlinných vzorkách množstvo iných nálezov, rôzne drobné predmety, zvieracie kosti, mušle," uviedla Hlavatá.
Jelínek pripomenul, že opevnené osady boli fenoménom daného obdobia. "Sú to ako keby prvotné mestá. Vznikajú s istým plánom, s istým urbanizmom, architektonickou víziou. Sústreďuje sa do nich podľa našich vedomostí remeselná výroba, ktorá nie je určená len na domácu spotrebu, ale aj na obchod s bližšími aj vzdialenejšími oblasťami," zhodnotil Jelínek.
Archeologický projekt v Budmericiach sa realizuje s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.
