TRNAVA. Napriek nešťastnej trinástke v názve sa Deň vínnych pivníc v Trnave niesol v príjemnom a pokojnom duchu. Skupinky, označené oranžovými taštičkami s degustačným pohárikom na krkoch, sa do centra mesta presúvali už krátko pred 13. hodinou.
Tradičný pochod po historických pivniciach medzi hradbami prilákal desiatky ľudí, od mladých, rodín s deťmi, až po dôchodcov.
Pivnice, ktoré sú verejnosti bežne prístupné, aj tie menej známe, sa otvorili na celé popoludnie, aby poskytli priestor viac ako päťdesiatim vinárom, predajcom čokolády, párkov, syrov paštét a rozličných ďalších delikates.
Tokajské pivo
Medzi desiatkami vín sa netradične objavilo aj pivo. To mohli návštevníci podujatia degustovať v rodinnej pivnici na Kapitulskej ulici a vzniklo spoluprácou medzi remeselným pivovarom Kaltenecker a vinárstvom Tokaj Macik Winery. Podľa jeho výrobcov to je prvé slovenské tokajské pivo.
Okrem surovín typických pre tradičné pivo, akými sú jačmenný slad a chmeľ, totiž obsahuje aj tokajské cibéby - špeciálne sladké hrozienka ovplyvnené ušľachtilou plesňou Botrytis Cinerea Persoon.V rovnakej pivnici si návštevníci pochutnávali aj na vínach z Mojmíroviec.
Pod vlastnou značkou Mojmír tu prezentovali zaujímavú zmes bielych odrôd z minulého roka. Ten pre vinárov jednoduchý nebol, v Mojmírovciach tu krupobitie za pár minú zničilo asi štyridsať percent úrody.
Lahodné strapce zo slamy
Len o pár domov ďalej, v pivnici reštaurácia Forhaus, prezentovala svoje výrobky trojica vinárov. Medzi nimi zaujali subtílne fľaše plné lahodných sladkých vín zo Žitavských viníc.
„Produkujeme asi desaťtisíc fliaš ročne, ale závisí to samozrejme od toho, koľko príroda dovolí. Nepoužívame žiadne technológie, všetko robíme ručne, z čo najkvalitnejšieho hrozna,“ povedal Juraj Drozd z vinárstva Žitavské vinice.
Ich tajomstvom je veľká redukcia strapcov, ku ktorej sa s ťažkým srdcom odhodlávajú vždy na jar. Na jeden koreň viniča nechávajú asi kilo hrozna, zvyšok budúcej úrody musí preč. Náročné je tiež hrozno udržať v požadovanej kvalite.
„Pri sladkých vínach sa nám to musí podariť o niekoľko týždňov dlhšie ako pri suchých. Hrozno musíme uchrániť pred škodcami i plesňou a prírode to nepokaziť,“ hovorí Drozd.Najväčšou špecialitou vinárstva je podľa neho červené slamové víno so všetkými parametrami bežného červeného suchého vína.
„To znamená, že sú v ňom triesloviny, má krásnu tmavú až skoro čiernu farbu a obrovskú hustotu. Je to v podstate koncentrácia toho, čo by tá odroda mohla poskytnúť,“ vysvetlil Drozd.Strapce po zbere ešte niekoľko mesiacov sušia na slamových roštoch alebo na špagátikoch, ktoré sa prehadzujú cez trámy v dome. Odtiaľ pochádza aj názov slamové víno, pri takomto sušení sa odparí tekutina a vystúpi do popredia prirodzená sladkosť vína.
„Tieto vína posielame na rôzne medzinárodné súťaže, kde buď obrovsky bodujú, alebo ich nevedia zaradiť do kategórie,“ usmieva sa Drozd.
Čokoláda k červenému
Zaujímavým spestrením bola aj ponuka čokolád, pochádzajúcich z juhu Francúzska. Tie hostesky odporúčali najmä k červenému vínu, kocka čokolády pomaly rozpustená v ústach a zapitá dúškom lahodného vína totiž sľubuje naozajstný chuťový zážitok.
V ponuke bola čokoláda s lupeňmi ruží i fialiek, čokoláda s kurkumou i čistá čokoláda bez akéhokoľvek cukru. Luxusné, ručne robené čokolády s kusmi ovocia i orechov ponúkali aj v pivnici Hotela Dream, na stojane delikates Alvide však nechýbali ani čokoládové nátierky či francúzske paštéty najrôznejších príchutí.
Návšteva u pátra Tekela
Novinkou tohto ročníka boli otvorené priestory pivnice U pátra Tekela. Novostavba, ktorú už štrnásť rokov na mieste pôvodného Tekelovho domu dokončuje Jozef Dendiš, sa po prvýkrát otvorila verejnosti práve počas Dňa vínnych pivníc.
Dve nadzemné podlažia a rozsiahle pivnice by chcel Dendiš už na budúci rok premeniť na galériu venovanú práve Teodorovi Tekelovi. Medzi nové múry osadil dobové prvky, rôzne stĺpy, trámy, rímsy či mreže, ktoré zozbieral z rôznych búračiek.
„Chcel som, aby ľudia videli, aké sú staré veci krásne. Mal som to doma na záhrade, ale tam mi to bolo na nič. Napríklad rímsu na kozube som priniesol zo stredného Slovenska, je to poctivé jaseňové drevo. Zaujímavé bolo priviezť sem aj niekoľkometrový stropný trám, keď nás po Hlbokej ulici naháňali policajti,“ pousmial sa Dendiš.
Ten je podľa vlastných slov majiteľom zbierky akademického maliara Tekela, dokonca mal byť aj jeho žiakom. V priestore budúcej galérie by však rád okrem Tekelových diel vystavil aj zreštaurovaný historický nábytok, moderné či zahraničné umenie.
