TRNAVA. Vysadiť viac ako tisíc stromov a zbaviť mesto nekvalitných, chorých a náletových drevín, plánuje trnavská radnica v priebehu jesene. Okrem avizovanej výsadby tisícky stromov na Prednádraží, Družbe, Vozovke, Tulipáne či Linčianskej sa chystá aj výrub pri stredovekých hradbách.
„Mesto pripravuje na výberové konanie projekt starostlivosti o zeleň. V rámci neho by odborníci zmapovali zeleň, jej celkový zdravotný stav a perspektívu s tým, že by vytypovali akútne problémové stromy, ktoré treba riešiť. Navrhli by tiež koncepciu údržby a starostlivosti o stromy z dlhodobejšieho hľadiska,“ povedal hovorca radnice Pavol Tomašovič.
Jesenná očista
Kým bude jasný víťaz verejnej súťaže, mesto využije aj vlastné kapacity. Úradníci by mali mapovať najmä stromy, ktoré sú v dezolátnom stave a potenciálne nebezpečné.
„Jeseň je ideálnym obdobím na likvidáciu takýchto stromov. Budeme sa, samozrejme, zaoberať náhradou za ne,“ povedal Tomašovič. Ako prvé by chcelo mesto preriediť náletové dreviny, ktoré sa uchytili na svahu pri hradbách od Hlbokej ulice. Tie nielenže zakrývajú pohľad na stredoveký múr, ale aj vytvárajú podmienky pre vznik čiernych skládok. „Ide predovšetkým o úsek od lávky po križovatku s Rybníkovou ulicou.
Je tam viacero náletov a nekvalitnej zelene. Ak by sa ukázalo, že ich odstránenie odhalí hradby v dostatočnej šírke, uvažovali by sme aj o ich nasvietení,“ povedal Tomašovič.
Výrub v Promenáde?
Viacero stromov bude podľa Tomašoviča zrejme potrebné odstrániť aj v Parku Antona Bernoláka. Mesto sa zeleňou na tomto území zaoberalo naposledy asi pred ôsmimi rokmi, keď sa zistilo, že takmer každý tretí strom je zvnútra práchnivý či inak napadnutý.
„Chceme, aby sa na to pozreli odborníci. Rúbať však budeme len vtedy, keď to bude nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti,“ doplnil Tomašovič. Víziou mesta je podľa neho skôr dopĺňať parkovú zeleň v okolí centra. Nové stromy by však už nemali cloniť pohľadom na hradobný systém či prekrývať jeho vrchnú časť.
Oddych medzi synagógami
Na budúci rok by mesto rado doplnilo a revitalizovalo zeleň v parčíku pri Pamätníku osloboditeľov a priľahlom Ružovom parku. Do projektu by mohol byť zakomponovaný aj archeologický nález spred súdu. Výhľadovo sa v rozpočte bude počítať s parčíkom Bela IV. pri Rybníkovej ulici, nová oddychová zóna by mohla vzniknúť aj medzi dvomi synagógami.
„Je tam staticky narušený objekt, ktorý by mal byť zdemolovaný. Tento priestor by bol ideálny aj ako miesto pre umelcov alebo malé remeselné trhy. Mesto chce v každom prípade vytvoriť v centrálnej zóne dostatok oddychových plôch,“ povedal Tomašovič.
Hľadá sa nový Kamenáč
Tak ako bola v minulosti potreba nájsť pozemky pre bytovú výstavbu a neskôr pre veľkých investorov, dnes je podľa Tomašoviča otázkou dňa hľadanie priestoru pre aktívny oddych. Demografická krivka v meste totiž klesá nielen pre úmrtnosť, ale aj preto, že ľudia sa sťahujú radšej do okolitých dedín v podhorskej oblasti Malých Karpát. Tu majú viac príležitostí tráviť voľný čas v prírode, mimo panelovej zástavby.
„Pre mesto začína byť strategické vytvorenie oddychových plôch a zázemia. Stojí pred výzvou, ako zabezpečiť budúcim generáciám možnosť aktívneho trávenia voľného času v prírode,“ povedal Tomašovič. Či už pôjde o predĺženie lesoparku Kamenný mlyn, alebo novú výsadbu v lokalite Kočišské či Medziháj, zostať nemôže len pri sadení stromov.
Nevyhnutné je vybudovať infraštruktúru, lavičky, ohniská na opekanie a cyklochodník, ktorý by ľudí z mesta pohodlne doviedol do nového lesoparku.