Článok pokračuje pod video reklamou
. Trnavské noviny sledovali, či v zoznamoch nefigurujú aj známe osobnosti politického, spoločenského, hospodárskeho života v regióne a doteraz zadali do vyhľadávača mená zvolených zástupcov do zastupiteľstva mesta Trnavy, do zastupiteľstva VÚC a NR SR. Rovnako aj mená primátorov miest. Voličov možno uspokojiť, výsledok vyhľadávania bol v týchto prípadoch negatívny.
Vyšli však na povrch informácie o ďalších osobách, ktorých ŠtB viedla k knihách ako vedomých spolupracovníkov.
Meno rektora Univerzity sv. Cyrila a Metoda Eduarda Kostolanského je spojené s krycím menom Dako. "Na škole to vieme od roku 2002, kedy našiel tento údaj v tzv. Cibulkových zoznamoch niekto z našich pracovníkov. Konali sa voľby na rektora a E. Kostolanský nám podal vysvetlenie, ktoré akademický senát prijal a na najvyšší post sme ho potom zvolili," povedal jeden zo zamestnancov univerzity. E. Kostolanský, ako uviedol pre Trnavské noviny, nie je preto teraz terajším odhalením už prekvapený. "To som zažil pred tými tromi rokmi. V 70. a 80. rokoch som pracoval v SAV v oblasti informatiky a bol som aj predsedom československej Rady programového zabezpečenia malých počítačov SMEP, ktorá mala pôsobnosť v RVHP." Často cestoval do zahraničia, stretával sa s odborníkmi. "Vtedy som bol navštívený alebo pozvaný referovať o zasadaniach." Skôr má však pocit, že zo strany príslušníkov tajnej služby išlo o testovanie jeho samého, či nevykonáva protištátnu trestnú činnosť. Rektor UCM si nie je vedomý, že by spoluprácu s ŠtB podpísal. Na škole zistenie teraz žiadne ľady nepohlo, zatiaľ nemá nikto záujem iniciovať odchod rektora, ktorého volebné obdobie končí o necelý rok.
"Nebudem sa k tomu vyjadrovať, poznám také hry," reagoval na otázku Trnavských novín Arpád Matejka. Trnavčan, bývalý predseda miestneho porevolučného VPN, potom poslanec NR SR a prednosta Krajského úradu v Trnave je v zoznamoch vedený ako agent Matej, pod číslom 28071 vo zväzku, ktorý je datovaný rokom 1983. Spoluprácu mal ukončiť 7. decembra 1989. Arpád Matejka sa pred niekoľkými rokmi stiahol z verejného života, médiami vtedy prebehli informácie, že sa naplno venuje iba životu v komunite Svedkov Jehovových. "Môžem to komentovať tak, ako všetci ostatní," ukončil komunikáciu na danú tému.
Jedným z najznámejším zo zverejneného zoznamu spolupracovníkov ŠtB je bezpochyby arcibiskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Ján Sokol, ktorý je vedený pod menami Špirituál a Svätopluk. Vedomú spoluprácu so štátnou bezpečnosťou odmieta a kým sa o tom s novinármi prestal baviť, snažil sa vysvetliť, že rovnako, ako množstvo iných kňazov, jeho meno do zväzkov zapísali „z náhodného stretnutia alebo predvolania“. Štb zaregistrovala J. Sokola 24. júla 1989, po tom, čo ho sedemnásť rokov viedla ako kandidáta tajnej spolupráce. Za arcibiskupa vtedy Trnavskej arcidiecézy bol menovaný 26. júla 1989.
Ďalší Trnavčan Marcel Šustek, známy najmä z trnavskej kultúrnej scény, sa objavuje v zoznamoch Ústavu pamäti národa ako agent Marcel alebo Lukáš.
Podľa prieskumu agentúry MVK, ktorý vykonala na popud denníka Sme, si až 82 percent opýtaných Slovákov myslí, že bývalý agenti ŠtB by mali odísť z verejného života.
Dáša Ondrušková
