vorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom skomponoval aj prvý rockový muzikál na Slovensku. Po zániku Collegia Musica sa rozhodol pre úlohu osamelého bežca a venuje sa najmä modernej vážnej hudbe s výrazným podielom elektroniky. Na konte má sólové i spoločné albumy, píše hudbu k filmom, divadelným inscenáciám, komponuje vážnu hudbu a koncertuje. Kniha rozhovorov o jeho živote vyšla v apríli 2004. S Moyzesovým kvartetom vystúpi Marián Varga v nedeľu 3. apríla v trnavskom Divadle Jána Palárika. Pri tejto príležitosti poskytol Trnavským novinám rozhovor.
Uplynul rok od vydania knihy O cestách, ktoré nevedú do Ríma, ktorá autenticky zachytáva vašu doterajšiu umeleckú i ľudskú dráhu. Vo svojej tvorbe ste od bigbítu (Prúdy), keď "bol čistý ako dieťa" prešli cez artrock (Collegium Musicum) až k súčasnej modernej vážnej tvorbe. Svoje diela interpretujete sám alebo s klasickými telesami. Aký ďalší posun vo svoje tvorbe predpokladáte?
Človek musí žiť s nejakým tajomstvom aj sám pred sebou. Plánovanie sa vždy obrátilo proti mne. Tak, ako intuitívne tvorím, rovnako intuitívne sa pohybujem životom. Nevylučujem, že si neodskočím do oblastí ešte nepoznaných, ale momentálne sa najlepšie cítim vo vážnej hudbe.
Celá vaša umelecká dráha bola popretkávaná aj piesňovou tvorbou, najmä v spolupráci s Pavlom Hammelom. Posledné album Prúdy 99 malo vynikajúcu odozvu. Môžu sa fanúšikovia tešiť na niečo nové?
Podobne ako ja, aj Paľo sa pokúša už dávnejšie nadviazať kontakt s inými hudobníkmi, ktorí môžu byť preňho zdrojom novej inšpirácie, čo je celkom prirodzené a osviežujúce. Nevídam sa s nim často, neviem, aké má teraz plány. Ale ako to tak z diaľky pozorujem, mám dojem, že sa obracia k trochu inému publiku ako ja.
Váš vzťah k literatúre je známy, rovnako aj blízke osobné kontakty s osobnosťami literatúry a spoločenského života. Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste aj vy začali písať? Ak áno, čím by ste začali?
Spisovateľské ambície rozhodne nemám. Toto veľké nedorozumenie som musel rok tvrdo dokazovať v týždenníku Domino, v rubrike, ktorú tam zriadili pre mňa. Bola to nočná mora pre mňa, aj mojich blízkych. Čo som chcel povedať, to som už povedal v knihe rozhovorov s Petrom Uličným. A pochopil som, že nie je zdravé príliš často spomínať, lebo spomínať znamená klamať.
V Trnave sa predstavíte s Moyzesovým kvartetom a zaujímavým repertoárom. Ktorú z uvedených vecí z programu hráte najradšej a prečo?
S Moyzesovým kvartetom budeme hrať pesničky z Divergencií v úprave pre sláčikové kvarteto a klavír. Teším sa na to, hoci ja nie som prívržencom úprav. S Jankom Slávikom zahráme aj Antifonu pre klavír a violončelo, odznie tak, ako som ju napísal. Nemám možnosť hrať túto skladbu na každom koncerte, pretože vystupujem sám, takže toto považujem za dobrú príležitosť.
- mh, don -
