Krátko po štrnástej hodine v tú sobotu sa zo Soliska vo Vysokých Tatrách na telefónne číslo 155 dovolal muž. Potreboval pomoc, pretože celú jeho skupinu zavalila lavína. Nevolal správne, tak zdravotníci okamžite avizovali nešťastie Horskej záchrannej službe a tá hneď ďalej volala vrtuľník Leteckej záchrannej služby Air Transport Europe.
Traja muži v tom čase na svahu, smerujúcom do Mlynickej doliny, robili všetko, aby pod záľahou snehu našli svojho štvrtého priateľa. Možno dvadsať minút na ploche dvesto krát dvesto metrov úpenlivo hľadali niečo, čoho by sa mohli zachytiť, čo by naznačilo , kde pod snehom leží. Sekundy a minúty utekali a každý z tých troch si uvedomoval, čo v tú chvíľu znamenajú... Zapichovali lyžiarske palice do snehu, až tu zrazu jeden spozoroval vytŕčať kus zápästia aj s hodinkami. Štvrtý zo skupiny ležal asi pol metra pod snehovou prikrývkou. Keď ho konečne vytiahli, nebol pri vedomí a bol pridusený. Ale –dýchal a podarilo sa im ho aj oživiť. A to ešte skôr, kým prišli záchranári so psami a lekár na vrtuľníku, ktorým ho aj odviezli do popradskej nemocnice po tom, čo ho pomocou navijaku vytiahli na palubu.
Čo sa vlastne stalo?
V sobotu dvanásteho marca bol vo Vysokých Tatrách vyhlásený štvrtý, predposledný stupeň lavínového nebezpečenstva. V takom čase sa môžu návštevníci veľhôr pohybovať iba po vyznačených a bezpečných chodníkoch a tratiach. Trnavskí skalpinisti to spočiatku robili, pretože vyšli hore zjazdovkou na chatu Pod Soliskom, kde si chvíľu odpočinuli. Potom sa spustili dolu svahom a po niekoľkých desiatkach metrov odbočili zo zjazdovky do terénu s veľkým množstvom snehu, ktorý nebol v tú chvíľu vyznačený ako bezpečný. „Bol to nerozvážny pokus o zlyžovanie žľabu do Mlynickej doliny“, zhodnotil ich počínanie pre Trnavské noviny hovorca Air Transport Europe Pavol Svetoň. Už po krátkom úseku sa niektorému z nich podarilo „narezať lavínu“ a udalosti dostali bleskurýchly spád...
Rútiaci sa sneh z kopca zachytil všetkých štyroch. Stodvadsať metrov prekonala lavína aj so svojimi obeťami za pár krátkych sekúnd. Jeden muž zostal na jej okraji, ďalší dvaja sa spod závalu dostali takmer okamžite bez pomoci. Hľadali v desivom tichu posledného... Dvadsať minút pod snehom a prežiť, to hraničí so zázrakom, hovoria veci znalí. Trnavčan mal šťastie. Keď ho odviezli do Popradu, zostávajúci traja sa pustili aj so záchranármi dolu, na Štrbské Pleso spísať zápisnicu.
V teň deň sa popoludní zhoršilo počasie, fúkal silný vietor a nebola dobrá viditeľnosť. Skialpinisti tvrdia, že sa do strmého žľabu z terénu zjazdovky na Solisko dostali nechtiac, práve kvôli nepriazni počasia. Hovorca Pavol Svetoň to považuje za málo pravdepodobné, mužov, potrebujúcich si dvíhať hladinu adrenalínu aj za takýchto podmienok nie je až tak málo a majú s nimi v Tatrách bohaté skúsenosti. „Keď je zlé počasie, treba s lyžovaním i turistikou radšej počkať. Kopce sú tu stále“, hovorí v rozhovore Trnavským novinám psovod záchranného tímu Bohuš Štofan, ktorý sa na záchrannej akcii zúčastnil.
Štyria skialpinisti sú už doma, z nemocnice po vyšetreniach prepustili aj zavaleného. Ani jeden z nich, dokonca ani ďalší svedkovia nechcú o zážitku hovoriť, je to príliš traumatizujúce. Kto by v takej chvíli stál o publicitu? Samozrejme, že nikto.
Dáša Ondrušková