Článok pokračuje pod video reklamou
ného múzea na Rázusovej ulici účastníkov otvorenia výstavy 4x v čase, s podtitulom Generácia Struhárovcov.
Slová kurátora Mariána Pauera sprostredkoval v jeho neprítomnosti bývalý riaditeľ múzea Ivan Pastorek. Ako posledný prehovoril jeden zo štyroch vystavujúcich umelcov Laco Struhár. Pozval na prehliadku chronologicky usporiadanej štvorgeneračnej výstavy diel svojho deda, otca, svojich prác i fotografií dcéry.
Obe výstavné siene ponúkajú najprv pohľad na dielo deda – akademického maliara Alojza Struhára (1892), absolventa výtvarnej akadémie v Budapešti. „Maliar Tatier“ ako ho prezývali, majstrovsky ovládal všetky výtvarné techniky uplatňované v žánroch od portrétu až po krajinu, rád sa túlal v úzkych uličkách mesta a akvarelom bravúrne zvládol aj ženský akt. Otec, Alojz Struhár (1923), prírodovedec, zdedil sklony k maľovaniu. Rád chodieval do prírody a zachytával premeny prírody v ročných obdobiach. Lákal ho interiér aj exteriér krajiny, námety z vidieckeho prostredia. Krajina učarila aj tretiemu v rade, synovi Lacovi Struhárovi (1954). Ten sa však po nej netúla so štetcom a paletou, ale s fotoobjektívom... Je predstaviteľom strednej generácie slovenských fotografov, ktorý z reálneho sveta vytvára výtvarné opusy o svete. Nezaprie, že je synom prírodovedca. Často vo svojich kompozíciách „geometrizuje“ pohľady na krajinu, stavia proti sebe farebné plochy, ktoré sa dopĺňajú a ovplyvňujú. Zostavil rad kníh, napríklad reprezentačnú dvojpublikáciu Slovensko – Zem pod nohami a Slovensko – Záhrada snov, Praha – Kniha návštev, kalendáre, ale známy je aj svojou poetickou fotografiou. Dcéra Aňa Struhárová (1979) sa vydala v šľapajach svojho otca. Je fotografkou a pripravila už niekoľko veľkých výstav v kaviarňach a baroch.
Toto všetko zachytáva hlohovská výstava, ktorá bude prístupná do 3. apríla. Expozícia v hornej výstavnej sieni je doplnená aj knihami Laca Struhára a skriptami Alojza Struhára. Jej výpovednú ťažko popísať slovami, treba ju jednoducho vidieť.
Janka Pekarovičová
