ovej súťaže vyhrať ani jeden zápas, čo bolo isto sklamanie pre všetkých, ktorým trnavský hokej nie je ľahostajný. Už začiatkom minulého týždňa teda mohli Trnavčania bilancovať a s niektorými sa možno aj rozlúčiť.
„Na play off sme mali pripravené tri pečené prasiatka, a keďže sme hrali doma iba dva zápasy, jedno nám ostalo. Urobili sme si teda posedenie s hráčmi, kde sme im poďakovali za celú sezónu,“ začal prezident HK Trnava Jozef Rusnák, ktorý bol s celým ročníkom vcelku spokojný, ale od jeho záveru čakal viac. „Pred sezónou bolo naším cieľom dostať sa do play off, čo sme vlastne aj splnili. Čo sme však nesplnili, boli ďalšie body našich predsezónnych predsavzatí. Hráči mali reprezentovať dobré meno klubu a mesta, čo sa nie celkom podarilo kvôli správaniu sa hráčov na ľade. Ďalším nesplneným cieľom bol fakt, že sme nedokázali prilákať do hľadiska divákov vo väčšom počte.“
Nielen prvého muža trnavského hokeja mrzí nevydarený závere základnej časti a najmä zbabrané štvrťfinále play off, v ktorom Trnavčania úplne pohoreli. „Zo začiatku sezóny vládla eufória, bojovalo sa výsledky bolo vidno. Postupom času sa však z kabíny vytrácal kolektívny duch, hráči začali hrať na seba. Obrovským problémom však bola nedisciplinovanosť a časté vylúčenia, ktoré nás stáli lepšie výsledky. Pri hre piatich proti piatim sme nemali problémy,“ povedal J. Rusnák a odkryl aj ďalšie problémy z kabíny. „Chybu sme možno urobili aj my, keď sme nezasiahli skôr. Už po zápase v Senici, kde sme prehrali poslednú tretinu 0:6, sme mali konať. Potom prišli aj prehry v Banskej Bystrici a Považskej Bystrici a nazdávam sa, že s niektorými hráčmi sme sa mali rozlúčiť.“
Za výsledky dávajú hlavu na klát tréneri a aj oni niesli časť zodpovednosti na svojich pleciach. „Imrich Antal je zanietený tréner, ale tiež iba naberá skúsenosti. Jeho asistent Roman Mega sa okrem svoje práce veľmi dobre zhostil aj úlohy brankára a neraz nás podržal. Myslím si však, že hráči im nevrátili to, čo dostali od nich aj od klubu. Vinu trénerov vidím v tom, že v kritických chvíľach sa postavili na stranu kabíny a tá ich potopila.“ Zabezpečenie seniorského kádra bolo skutočne na úrovni nejedného extraligového tímu, a preto mal klub právom väčšie nároky. „Chalani mali na štadióne pripravené stravovanie, kúpili sme im výstroj, peniaze nemeškali, za čo musím poďakovať všetkým sponzorom a mestu, ktoré nás podporovalo. Teraz sa hráči zaujímajú, či budú platení do 15. apríla, ako majú v zmluve. Keby dotiaľ predĺžili sezónu, nebol by v tom problém…“
V práve skončenej sezóne ste fungovali ako farma bratislavského Slovana, ktorý vás v najdôležitejších okamihoch príliš nepodržal. Ako hodnotíte spoluprácu s extraligovým mužstvom? „Nevedeli sme do čoho ideme a či to zvládneme, preto sme pomoc Slovana privítali. Teraz sa rozhodujeme, čo s nasledujúcou sezónou a je možné, že ju už odohráme ako nezávislý klub. Možnosť, že sme nemohli postúpiť odradila divákov a najmä pre nich chceme ten hokej robiť.“ Fanúšikov zrejme odradilo aj to, že sa v mužstve objavovalo iba málo trnavských odchovancov. „V tejto sezóne je našou prioritou záchrana juniorky v extralige, takže talentovaní chlapci sa dostávali do áčka len zriedkavo. Aj toto však plánujeme od novej sezóny zmeniť a o rok dostanú šancu viacerí Trnavčania, lebo myslím, že by sa v 1. lige nestratili.“
Po vlaňajšom trojnásobnom postupe musia ešte juniori dokázať oprávnenosť svojej účasti medzi slovenskou elitou a potom už môže vedenie HK Trnava hľadieť vpred. Nové zmluvy s hráčmi sa začnú uzatvárať od mája.
Patrik VELŠIC
