Článok pokračuje pod video reklamou
Základnú školu navštevoval v rodisku a potom ho rodičia poslali na gymnaziálne štúdium do Trnavy. Ale už po prvej triede prestúpil do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne a v roku l938 aj vstúpil do Saleziánskej spoločnosti. V štúdiu filozofie pokračoval v Trnave (l939-l942) a aj pedagogickú prax popri Žiline absolvoval na trnavskej Kopánke (1942-l945) pod vedením legendárneho Jána Hlubíka. Po skončení teológie ho v júni l949 vo Sv. Kríži nad Hronom vysvätili za kňaza.
Jeho prvým pôsobiskom bola Bratislava a imatrikuloval sa aj na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity. Predstavení umožnili, aby sa nadaný mladý kňaz zdokonalil aj v hudobnej vede, ale už v druhom semestri to komunistický režim znemožnil drastickým zásahom proti rehoľníkom počas „barbarskej noci“ v apríli l950. Dona Suchána deportovali do koncentračného tábora v Podolinci, ale podarilo sa mu ujsť. Po dobrodružnom prechode cez rieku Moravu sa dostal do Rakúska a cez Alpy až do Talianska. Tu sa na Pápežskej saleziánskej univerzite zdokonalil v cirkevnom práve.
Ďalším a už definitívnym pôsobiskom Trstínčana Ľudovíta Suchána sa stalo Japonsko, po ktorom mimochodom túžil už od mladosti. Prišiel tam v júni l954 ako profesor do seminára v tokijskom Čófu. Po pätnástich rokoch sa začal naplno venovať misionárskej práci ako vedúci saleziánskej misie v okrese Oita /l2 misijných staníc/ na ostrove Kjúšú. Päť rokov bol aj farárom tamojšej katedrály. Roku l985 ho znova pozvali do Čófu a poverili funciou špirituála. Keďže sa tam uprázdnila farnosť, musel prevziať aj tento úrad. Ako vždy pracoval horlivo a postavil tam aj nový kostol s priľahlými budovami. Podporu získal najmä u krajanov v Amerike, Kanade a v západnej Európe. V tamojších slovenských časopisoch neúnavne uverejňoval listy, ktoré majú aj veľkú dokumentárnu hodnotu, lebo v nich často podrobne opisuje život a činnosť slovenských misionárov v Japonsku.
Už ako postgraduálny študent v talianskom Turíne roku l952 založil a prakticky sám vydával časopis Pozdrav, ktorý až do roku l990 spájal saleziánov a ich spolupracovníkov po celom svete. Jeho originálnou literárnou záľubou už od čias gymnaziálnych štúdií bolo imitovať Jána Hollého hexametrami v trnavskom nárečí. Zložil ich množstvo ale všetky, žiaľ, zostali iba v rukopisoch. V roku l993 organizoval púť Japoncov do Európy, ktorej hlavným bodom programu bola návšteva Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. V júli l997 mu minister kultúry SR udelil poctu za „dlhoročné šírenie idey kresťanstva, humanizmu a za propagáciu slovenskej kultúry v Japonsku.
Cirkev je svojou povahou misionárska, pretože verí vo všeobecný plán spásy. Aj skromný slovenský salezián z Trstína Ľudovít Suchán zasadil svojim životom a prácou krásny kamienok do mozaiky misionárskej práce cirkvi s dvoma tretinami ľudstva.
Robert Vavro
