Lešický po Interi ponúkol vedeniu svoju abdikáciu

Futbalisti majú za sebou už aj halovú sezónu a odišli na dovolenky. Nastal teda čas bilancovať a my sme tak učinili s trénerom Spartaka Milanom Lešickým. V rozhovore aj o pálčivých témach sa vyhýbal frázam a ponúkol, ako býva zvykom, netradičné odpovede.

- Spartak ste doteraz poznali „zvonka“. Čo vás po príchode a nahliadnutí dovnútra prekvapilo príjemne a čo najviac sklamalo?
* V čase najväčšej krízy ma svojou korektnosťou prekvapilo obecenstvo ako celok. Vlajkonosiči, slušným moderným poňatím. Boli veľkým príkladom pre iné slovenské kluby. Chodili na futbal hlasne, no slušne povzbudzovať. Aj v momentoch, kedy to nie je na Slovensku zvykom. Nesklamalo ma vôbec nič, mňa už v slovenskom futbale nemôže nič prekvapiť. Ja som vedel do čoho idem. Práve to bola pre mňa veľká motivácia.
- Myslíte si, že pre slovenské mužstvá je Interoto vhodnou letnou prípravou, alebo je to skôr záťaž navyše, ktorá sa odzrkadlí v priebehu sezóny a nemali by v ňom štartovať?
* Je to výborná príprava, ale za predpokladu, že sa všetci zainteresovaní správajú absolútne profesionálne. Vtedy je to doslovne výhoda. Mužstvo s amatérskymi prvkami letná súťaž môže položiť, rozložiť. Taktiež výsledky v tejto súťaži netreba preceňovať, sú len orientačné. Liga aj keď taká aká je, to je iná káva.....
- Do Trnavy ste prišli v čase, keď bola takmer na dne. Záver jesene vám výsledkovo vyšiel a dotiahli ste sa do pelotónu. Myslíte, že mužstvo má to najhoršie za sebou, alebo môže znova spadnúť dolu?
* Nič sme ešte nevyhrali, nič neodvrátili. O svoje šťastie musíme naďalej tvrdo bojovať. Keď to neurobíme, tak kríza sa opäť vráti, pretože pohodlnosť je ďaleko ľahšia cesta ako jej opak. Ale to rovnako platí pre funkcionárov, trénerov, hráčov. Keď sa k úspechom vehementne hlásia všetci, tak to isté musia urobiť aj pri neúspechoch.
- Úspešnú sériu prerušila zimná prestávka. Nebojíte sa, že by vás mohla pribrzdiť, alebo vám prišla vhod?
* Prišla v pravý čas. Poslúži najmä na doliečenie všetkých dlhodobých maródov, medzi ktorými sú všetky „papierové“ opory mužstva. Keď sa uzdravia, predvídam veľké trénerske problémy, pretože oni sa o záverečnú úspešnú sériu nepričinili. Sú to však príjemné problémy a ja dúfam, že sa všetci hráči o svoje miesta pobijú tak, že to z toho bude profitovať Spartak Trnava. „Papierové opory“ preto, že z futbalového mena alebo bývalej slávy nikto na ihrisku nevyžije. To ocení len história. Hráči aj tréner musia každý súťažný zápas dokazovať, že sú stále kvalitní. Niekoľko neúspechov v sérii okamžite vyvoláva pochybnosti o schopnostiach kohokoľvek.
- Počas jesene ste vytvorili úplne inú základnú zostavu, ako bola tá, od ktorej sa čakalo, že bude ťahať Spartak v tomto ročníku. Keď budete mať k dispozícii už aj zranených hráčov zmeníte to, alebo budú musieť vytlačiť „pôvodných“ náhradníkov?
* Všetko zlé je na niečo dobré. Hráči, ktorí by ináč nedostali šancu sa jej poriadne chopili a dúfam, že v príprave zabojujú o miesta v základnej zostave. To je pre trénera vždy dobré. Hráči sa naučia hrať v konkurenčnom prostredí. Len aby to nebolo z toho horšieho konca, že jednookí budú králi.... Na ihrisku sú si všetci rovní a ja poznám len dobrých a zlých. A všetkých delím na charakterných a bezcharakterných. Tí poslední v každom delení nemajú v mužstve čo robiť. Ja si vážim skúsených hráčov, ale len potiaľ, keď je to na ihrisku vidieť.
- Diváci v Spartaku boli pred rokmi „rozmaznaní“ atraktívnou hrou, ktorá navyše prinášala aj body, hoci nie titul. Má súčasný káder na to, aby predvádzal pohľadný ofenzívny futbal s bodmi na konci, alebo môže bodovať, iba ak víťazstvo vydrie a „ukope“?
* Trnava na to má! Podmienkou je, aby sa tí najlepší trnavskí hráči, ktorí sú za to renomé aj najlepšie honorovaní, vrátili k svojej bývalej forme. K nim sa potom ľahko pripoja mladí, talentovaní hráči. To je otázka na nich a zároveň aj ich úloha.
- Trnava sa počas jesene borila s brankárskym problémom a vystriedala ich až troch. Máte pocit, že je tento problém už vyriešený?
* Dobrý brankár, to je základ úspechu v hokeji, hádzanej, futbale, atď. Akékoľvek dobré mužstvo s adekvátne neobsadeným brankárskym postom nemá nárok na úspech. Brankárska otázka sa rieši a ja na tom trvám. S vedením v tomto zmysle nemáme rozdielne názory.
- Kam podľa vás siahajú možnosti tohoto mužstva v tejto sezóne a čo bude treba, aby ste z neho dostali maximum?
* Nechcem vyhlasovať ciele. Pokiaľ nemám v ruke poriadne delo, tak na poľovačku sa chodí potichučky odzadu, s precíznou taktikou s rozumom. Vyhliadnutú obeť predsa nesmieme vystrašiť. Ale netreba mať obavy, ambície mám a dostatočne veľké. Ináč by mňa a nás všetkých futbal už vôbec nebavil....
- Zimná prestávka je obdobie prestupov. Dá sa v slovenskej lige nájsť posila, nie hráč do počtu, ktorá sa dá kúpiť? Ak sú, máte takých hráčov vyhliadnutých a na aké posty? Je vedenie Spartaka ochotné investovať do poslnenia mužstva a koľko?
Opakujem, že pokiaľ by sa naši skúsení hráči vrátili k svojej životnej forme, tak posily nepotrebujeme. Verím, že sa nemýlim a bude tak. Hráči, ktorí by boli pre nás posilami sú zazmluvnení v špičkových českých a slovenských kluboch. To už nehovorím o špičkových ligách. A tí všetci sú pre Trnavu nedostupní. Stará pravda je, že kolujú a ponúkajú sa len hráči, ktorých nikto nechce. Dobrý tovar netreba ponúkať. Treba však povedať, že vedenie Spartaka je ochotné investovať do nákupu hráčov aj väčšie sumy. V tom problém nie je. Len ja na Slovensku nevidím vhodné voľné posily, ktorí by boli lepší od našich hráčov. Nám najviac chýba kvalitný brankár.
- V závere jesene vyšli na povrch problémy s komunikáciou medzi vami a vedením. Ako sa situácia riešila? Je možné, že by ste z Trnavy odišli ešte pred skončením zmluvy?
* Áno, ja som po Interi ponúkol svoju abdikáciu. Nie som nútený robiť futbal za každú cenu. Okrem špecifickej práce trénera, ktorá prináša denno-denné konflikty, bez ktorých sa futbal robiť nedá, chcem mať z futbalu aj radosť. To sa potom prenáša na hráčov, obecenstvo, atď. Ja si veľmi vážim všetkých ľudí v Trnave, ktorí dávajú do futbalu svoje peniaze. To sú pre mňa hrdinovia. Neznášam ľudí, ktorí na futbale len parazitujú. To myslím všeobecne. Tam patria aj tí, ktorí neodvádzajú prácu na ihrisku resp. na trénerskej lavičke. Veci sme si vysvetlili. Na všetkých úrovniach. Veci sa hýbu. Ale veľmi pomaly. Možno aj preto, že niektoré sa nedajú urobiť z večera do rána. Možno preto, že zvyk je železná košeľa. Na druhej strane, riešiť sa to musí, lebo trnavský futbal sa nepohne z miesta. Čím rýchlejšie a s nasadením, tým lepšie. Treba však povedať, že sa nejedná o nejaké zásadné veci ale množstvo detailov, ktoré denne otravujú život. Napríklad sľuby, ktoré sa neplnia. A opäť to nemyslím len na funkcionárov.
Patrik VELŠIC