ta Peter Ryška povedal, že obec postupovala v zmysle zákona o mierovom využívaní jadrovej energie.
„ Uplatnili sme si maximálnu náhradu," povedal. Ak by sa elektrárne odmietli s obcou dohodnúť na forme úhrady, obec je odhodlaná vymáhať si náhradu škody súdnou cestou.
Požadovaná suma predstavuje, ako uviedol Peter Ryška v rozhovore pre Trnavské noviny, zhruba desaťnásobok priemerného ročného rozpočtu obce. O tom, či sa budú Jaslovské Bohunice z tejto sumy tešiť, sa dozvedia v januári budúceho roka, kedy uplynie SE zákonná doba na reagovanie.
„Vieme, čo s peniazmi urobíme,“ povedal starosta. Existencia atómky za humnami obce spôsobuje zníženie kvality života a o to sa chcú postarať. „Pociťujeme diskrimináciu. Viazne nám cestovný ruch, pozemky majú nízku cenu, spodné vody sú kontaminované, podporné rozvojové granty sa nám vyhýbajú.“ Jaslovské Bohunice o kompenzovanie dopadu atómovej elektrárne usilujú už roky, napriek prísľubom nepociťujú od štátu žiadnu konkrétnu pomoc. Ak by dve miliardy do obecnej pokladne prišli, cez obecné nástroje zastupiteľstvo bude financovať potrebné projekty a zámery, ktoré atraktivitu Jaslovských Bohuníc zvýšia. Mienia investovať do výstavby, pozemkov, ale aj do školstva, sociálnej sféry. SE sú podľa vyjadrenia Petra Ryšku poistené práve na túto výšku sumy pre takéto konkrétne prípady, takže nemá obavy, že by vyplatenie ohrozilo hospodárenie alebo aj ich privatizáciu.
Elektráreň A-1 v Jaslovských Bohuniciach bola uvedená do prevádzky v roku 1972. Počas prvej havárie 5. januára 1976 z jedného kanála reaktora "vystrelil" palivový komplet. Haváriu likvidoval personál elektrárne aj za cenu obetí na životoch. Druhá havária, ktorá znamenala aj definitívny koniec elektrárne, nastala o rok neskôr. Po prehriatí palivového článku boli vtedy poškodené viaceré technologické prvky a elektráreň už nebola schopná ďalšej prevádzky.
Dáša Ondrušková
