Milan Lešický svoj sľub splnil

d jeho dna.
Posledný zápas jesene proti lídrovi súťaže sa hral na ťažkom podmočenom teréne. Oba tímy začali opatrne. Trnavčania, v oklieštenej zostave, mali rešpekt zo súpera, Dubničania si dávali pozor na nevyspytateľných trnavských hráčov. Po úvodnom oťukávaní sa ako prví k životu prebrali spartakovci, no nepresnými prihrávkami sa pripravovali o šancu zakončiť svoje akcie. Podobne na tom bol aj ich súper, ktorého v 21. minúte zaskočil domáci Masaryk a z rohu päťky krížnou strelou otvoril skóre zápasu. Trnavčania dostali krídla, zatlačili súpera pred šestnástku, ale ďalšie strelecké pokusy Masaryka a Krissa už neboli presné. Dubničania mali tiež sľubné šance, ale vďaka terénu i brankárovi Ilizimu, ktorému sa výnimočne lopta lepila na rukavice, ich nezúžitkovali.
Do druhého polčasu vstúpili spartakovci ofenzívnejšie, no dlho im aktivita nevydržala. Dubnický tréner vycítil šancu na zvrat a dvojnásobným striedaním v 63. minúte chcel posilniť ofenzívu svojho mužstva. Zámer mu však o dve minúty prekazil Hrabal, ktorému na hlavu loptu z rohového kopu presne naservíroval Ďuriš a Trnava viedla 2:0. Keď sa v 75. minúte domáci rozhodli brániť výsledok a stiahli sa na vlastnú polovicu, očakávaný nápor Dubnice zastavil ich vlastný brankár Perniš, ktorý sa nechal hlúpo vylúčiť za faul na Masaryka. Keďže už hostia využili všetky striedania, do brány sa postavil útočník Porázik, ktorý kapituloval v 83. minúte po chybe obrany. Ocitol sa zoči-voči trom Trnavčanom a z nich Šimko upravil na konečných 3:0. Dubnica svojím výkonom divákov sklamala a tí naopak potleskom odprevadili domácich do kabín. Proroctvo domáceho trénera sa naplnilo.
- gak -