Brankár by mi to zrejme chytil

za Košice,“ vysypal svoju prvoligovú gólovú vizitku. Práve on ako jediný prekonal v bránke Andreja Porázika, ktorý si musel navliecť rukavice po vylúčení Poštrka. „Bola to taká zamotaná situácia. Lopta sa zastavila v blate, on ju už aj mal, ale znova som ju získal a už mi neostalo nič iné, len ju poslať do siete. Musím však úprimne priznať, že keby bol na Porázikovom mieste brankár, zrejme by z toho gól nebol,“ hovorí s úsmevom strelec tretieho trnavského gólu. Zaujímalo nás, či sa tak ako proti Dubnici, nedalo hrať aj na Pasienkoch. „Ani neviem čím to je. Na Interi sa hrá zle pred prázdnym štadiónom. Doma, pred vlastným publikom, ktoré nás povzbudzuje, dokážeme viac zabojovať a hráme lepšie.“
Podobnú otázku sme položili aj Pavlovi Staňovi, ktorý po zranení odohral prvýkrát celý zápas. Najskôr „poďakoval“ okoloidúcemu Konečnému, že mu to kvôli kartám umožnil a potom už s vážnou tvárou odpovedal. „Dôležité bolo aj to, že Dubnica neprišla brániť, ale hrať futbal. Nám vychádzali kombinácie a hrali sme aj dobre po krajoch. Vzhľadom na terén to bol dobrý zápas.“ Zlomové momenty videl takto: „Dôležitý bol prvý gól. Škoda, že sme tam s Masarykom nepridali druhý gól. Ten prišiel až v druhom polčase a po ňom už Dubničania úplne otvorili obranu. Po vylúčení brankára a treťom góle sme mohli ešte častejšie strieľať na Porázika, ale šestnástka už bola prehustená.“ Pavol Staňo je, zdá sa, po dlhom výpadku zdravotne fit a záverečný duel jesene zvládol bez striedania. „Terén bol dosť ťažký, ale mal som za sebou test z Bratislavy a dalo sa to zvládnuť. Ešte to nie je úplne ono, ale snažil som sa nešpekulovať a hral som jednoducho. Verím, že sa to bude už len zlepšovať.“
Spartakovci teda splnili slová trénera Milan Lešického, ktorý povedal po stretnutí s Petržalkou, že do konca jesene už neprehrajú. Ich séria bez prehry je teraz sedemzápasová, ale ôsme miesto po jeseni nenabáda k prílišnej spokojnosti. „Spokojní určite nie sme. Očakávania boli väčšie ako realita, aj keď niektoré okolnosti boli proti nám. V zime sa musíme dobre pripraviť a na jar sa pokúsime dostať tam, kde patríme,“ mieni Staňo a na otázku, kam vlastne Spartak patrí odpovedá: „To je filozofická otázka. Kam patríme ukáže čas.“
Najväčší vzruch, okrem gólov, priniesla v súboji s lídrom 82. minúta. Diváci sledovali šprintérsky súboj Poštrk – Masaryk, ktorý pre seba rozhodol trnavský útočník. Pri lopte bol skôr, takže Poštrkova vkĺzačka prišla neskoro a zasiahla hráča. Keďže to bolo mimo šestnástky, navyše v čistej gólovej šanci, vytiahol rozhodca brankárovi červenú kartu. Tréner Jankech však už využil všetky možnosti na striedanie, takže do bránky sa musel postaviť útočník Andrej Porázik. „Išiel som za loptou, posunul si ju ešte pred brankárom, takže som mohol ostať sám pred bránkou. Poštrk ma fauloval, takže nasledovala oprávnene červená karta,“ opisuje situáciu Pavol Masaryk, ktorý bol aj pri ďalších dôležitých momentoch. „Pri góle poslal Staňo loptu na zadnú tyč a ja som z otočky strieľal. Bolo to už dosť z uhla, ale dúfal som, že keď aj nedám gól, zo skrumáže to môže niekto doraziť. S Paľom Staňom sme mali ďalšiu šancu na päťke, ale ja som ho za sebou nevidel, inak by som mu to pustil. Škoda toho, odtiaľ by mali padať góly.“ Pavol Masaryk sa napokon s piatimi gólmi stal najlepším strelcom Spartaka v prvej polovici súťaže, čo čakal asi málokto. „Ja sa ako najlepší strelec necítim. Dôležité je, že góly padajú a zbierame body. Nezáleží na tom, kto ich dáva,“ povedal skromne na záver trnavský útočník. Kiež by mu strelecké kopačky ostali aj na jar.
Patrik VELŠIC