i boli v tom čase väznený Ján Čarnogurský a Peter Tatár. Prisľúbený František Mikloško sa na besedu, ktorú viedla Anežka Dobrovská, pre chorobu nedostavil. Stretnutiu, na ktorom sa zúčastnili väčšinou študenti a niekoľko občanov z Trnavy, nechýbala ani videoprojekcia so zostrihmi vtedajších udalostí.
Keďže v publiku prevládali mladí ľudia, ktorí v čase zamatovej revolúcie boli ešte deťmi, v úvode ich moderátorka oboznámila s vtedajším pôsobením a prácou hostí. Tí radi v prostredí vysokoškolskej mládeže priblížili zo svojho pohľadu revolučné dianie. „Začalo sa to už 16. novembra, keď malá skupinka vysokoškolákov usporiadala pochod k budove Ministerstva školstva v Bratislave a žiadala diskusiu, ktorá súvisela s problémami vysokého školstva. Až potom, na druhý deň, 17. novembra, sa v Prahe zišlo niekoľko tisícok ľudí pri príležitosti Dňa študentstva, ktorých pochod samozrejme skončil zásahmi vtedajšej VB,“ zaspomínal si Ján Čarnoguský. Peter Tatár sa zas rozhovoril o hnutí Verejnosť proti násiliu a jeho členoch, medzi ktorých patrili Fedor Gál, Milan Kňažko ako skvelý rečník, Peter Zajac, Martin Bútora a mnohí ďalší. Ján Čarnogurský bol v začiatkoch stále väznený v justičnom paláci, pričom pred budovou sa na proteste zúčastnil aj samotný Alexander Dubček. „Nebola to manipulácia. Ľudia sa pridávali, v divadlách sa nehralo, ale diskutovalo o spoločenskej situácii,“ pútavo rozprával Ján Čarnogurský. Zdalo sa, že prítomných to skutočne zaujímalo. Občas sa ozývali reakcie a otázky z radov prísediacich, avšak i dokumentárne ukážky mali svoje výnimočné postavenie v nádychu nezabudnuteľnej minulosti. Z diskusie vyznelo, že politický systém vtedajšej Československej socialistickej republiky si vyžadoval náležité zmeny, ktoré súviseli s vývojom doby, bolo potrebné nastoliť demokratickú slobodu. Tá sa mala prejaviť aj slobodným podnikaním a voľným trhovým hospodárstvom. Podujatie skončilo v poobedných hodinách voľnou diskusiou, jeho sprievodným javom akcie bol aj večerný koncert venovaný študentom.
Petra Nagyová