Diavča za milión z Trnavy?

Reality show Dievča za milión sa už prehupla do druhej polovice. Každú sobotu sa vyostruje. Začína ísť do tuhého. Boj o post moderátorky Televízie JOJ a garantovanú honorovanú zmluvu na milión korún vyvrcholí o šesť týždňov. Aj vy visíte každú sobotu očami na obrazovke? Máte svoju favoritku? Posielate esemesky? Potom určite viete, že minulú stredu dievčatá v peoplemetri skritizovali trojnásobnú víťazku Katku Ivankovú za uprednostnenie kamarátky. Kamarátske vzťahy medzi súťažiacimi podráža silnejúca rivalita. Dievčatá ubytované v jednom seneckom hoteli majú priam sparťanskú disciplínu. Od pondelňajšieho večera až do sobotného natáčania z neho nesmú individuálne vychádzať. Každá sa pripravuje na plnenie súťažných úloh, aby čo najlepšie obstála a presvedčila televíznych divákov, že práve ona si zaslúži ich priazeň - a milión!
Bodovali už všeličím. Čítali „pomrvené“ texty, spievali, trápili sa s cudzími slovami, snažili sa za jeden a pol minúty dostať do úzkych renomovaných televíznych moderátorov. Poradie dievčat sa neustále mení... Čaká na ne ešte bungee jumping, voľná disciplína a ktovie, čo ešte!? Reality show sa začala výberom kandidátok. Viete, že do prvej stovky sa dostali aj sestry - Trnavčanky Lenka a Katka Suchoňové? Obe sa ocitli aj v úspešnej päťdesiatke, do dvadsaťpäťky postúpila však už iba Katka. Lenka odchádzala s odporúčaním do istej televíznej relácie. A 21-ročná Panna Katka letela s výberom do Tuniska...

Tunis je dnes vyhľadávaným letoviskom. „Dovolenka“ sa Ti vydarila?
- Spočiatku som bola vydesená. Všetko bolo pre mňa nové a len postupne som sa začala oťukávať pred kamerami, zvykať si na systém televíznej práce - a vôbec súťaže. Doposiaľ som nebola súťaživý typ. Som od prírody trošku skromnejšia, za nič bezhlavo nebojujem, ba donedávna som si myslela, že ani nedokážem bojovať. Ale odrazu, keď som sa ocitla na tomto mieste, učím sa biť nielen sama so sebou, ale snažím sa, aby aj moje lakte boli dosť široké... A pociťujem pokrok. Naozaj som si zvykla na objektív kamery, tréma a ostych opadávajú, dokážem sa odviazať a hoci som spočiatku na všetkých pôsobila introvertne, teraz je to iné, už idem von, už sa prezentujem... Tuniský pobyt trval šesť nocí a sedem dní. Zjednodušene by som ho nazvala rýchlokurzom moderátorstva. Za ten krátky čas sme toľko stihli, že to si neviem predstaviť nikde inde.
Odhalila si teda aj zatiaľ nepoznané stránky. Kde vidíš svoje ambície?
- Moje ambície sú určite v oblasti umenia. V herectve, speve a momentálne aj v moderovaní. Moderátorstvo sa veľmi úzko dotýka s herectvom. V oboch prípadoch je dôraz na reči, vyjadrovaní, improvizácii - takže vlastne to, čo študujem, je potrebné aj v tejto brandži. Čaká ma maturita v štvrtom ročníku hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Bratislave. Moje „umelecké“ začiatky boli v detskom zbore Atómčatá a v dramatickom krúžku, ktorý viedla pani učiteľka Oľga Plachá na Základnej škole na Atómovej ulici v Trnave. Veľmi rada a intenzívne na tie časy spomínam. Tri roky som skúšala gitaru a tancovala v ZUŠ...
Je pravda, že ťa prijali na konzervatórium na prvý pokus a bez protekcie?
- Keď som rok chodila na obchodnú akadémiu, akoby mi preskočilo v hlave na iný kanál. Cítila som, že to nie je to pravé pre mňa. Bez vedomia rodičov som sa pripravovala na talentové skúšky a že som na nich bola úspešná sa mama dozvedela až tesne pred prijímačkami. Po troch rokoch štúdia na konzervatóriu sa neobjavovala žiadna šanca presadiť sa v praxi. Šťastie ma stále akosi obchádzalo. Nikde som nehrala, nikto ma neangažoval, hoci niektoré spolužiačky už hrali vo filme, mali ponuky. Aj ja som už chcela niečo robiť. Druhá vec bola finančná stránka, bolo načase vedieť sa o seba postarať sama...
V auguste si sa vrátila po dvoch rokoch z Japonska...
- Určite by som tam nešla sama, ale oslovil ma kamarát, že hľadá speváčku do skupiny. Rozmýšľala som nad ponukou, zvažovala som aj s mamou, spočítala som plusy a mínusy - a išla som. Bola možnosť v škole prerušiť štúdium, tak prečo nie? Zapáčilo sa mi, prešiel rok, nuž som štúdium prerušila ešte na druhý. Keby sa bolo dalo na tri roky, asi by som prežila v Japonsku aj ďalší. Po celý čas sme mali angažmán v jednom shawclube v Nagasaki. Spievala som všetky hudobné žánre. Japonsko je nádherná krajina s dobrosrdečnými ľuďmi. Nedá sa porovnať s naším svetom.
Predpokladajme, že dostaneš pracovnú zmluvu. I keby to nebola honorovaná zmluva na milión, moderovanie ťa sotva obíde. Prezraď, máš aj svoj moderátorský vzor?
- Poznám veľa šikovných moderátorov, ale vzor nemám. Chcem ísť vlastnou, novátorskou cestou a dobré si vziať z viacerých smerov. Možno by sa mi páčilo robiť talkshow. Rozmýšľala som aj nad moderátorkou televíznych novín. Mnohí mi vravia, že by som sa na to hodila, ale podľa mňa to nie je tvorivá práca. Domnievam sa, že spravodajstvo ide podľa scenára pripraveného inými. To by som teda mohla robiť aj rosničku... Lenže ja túžim tvoriť, alebo robiť nejakú exteriérovú prácu, nejaké akcie, rozhovory... Rozmýšľala som tiež nad hudobnou reláciou, lebo do hudby troška vidím a baví ma to.
Takže herectvo s ľahkým srdcom zavesíš na klinec?
- Vyhovovala by mi aj divadelná práca. Pravdupovediac, do súťaže som sa prihlásila v prvom rade preto, že som sa chcela zviditeľniť, dať o sebe vedieť. Ak budem sedieť doma na zadku, nikto nepríde za mnou, neosloví ma. Chcela som sa dať po povedomia ľuďom, ktorí sa pohybujú v týchto sférach. Nemusí ísť práve o moderátorstvo. Veď ani mnohé súťažné disciplíny s ním nemajú nič spoločné.
Práca moderátorky je aj časovo náročná. Ak ju získaš, ostane ti čas na iné, povedzme na lásku?
- Určite si ho nájdem! Pre mňa je prvoradá rodina a vzťahy. Potrebujem mať rodinné zázemie, kariéra je v mojom hodnotovom rebríčku až potom. Chcem mať tri detí, ale keby som mala financie, aj viac. Prvorodený by mohol byť syn. A chcela by som takú klasickú rodinu, dobrého muža, dvoch psov. Už som mala obdobie, že som chcela dieťa, už prišla túžba, ale potom zasa odišla... Keď som mala partnera a všetko fungovalo, boli pekné časy, vtedy som o tom rozmýšľala... Posledný dvojročný vzťah prežitý v Japonsku bol najsilnejší, ešte sa s jeho koncom vyrovnávam. A vidím v ňom mnoho ponaučení. Neľutujem, že sa to stalo, pochopila som, čo som robila zle, čo robil zle partner. V ďalšom vzťahu sa toho vyvarujem - a možno sa mi vydarí... Zatiaľ sa mi zdá, že sa na mňa lepí smola. Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom, a potom za dobrotu na žobrotu...
Tak čo poviete, budeme držať „našej“ Katke palce? Alebo jej dokonca pošleme esemesku?
Janka Pekarovičová