zákon, podľa ktorého budú musieť vytvoriť lepšie podmienky pre rast kvality výučby, znalosti a zručnosti svojich absolventov.
Navrhovanú povinnosť zabezpečiť si autocvičiská, trenažéry, stabilné priestory, ktoré zatiaľ nevlastnia, ba niektorí ani nemajú v reálnom prenájme, pokladajú za likvidačné. S nevôľou očakávajú aj ďalšie opatrenia.
„Pre mnohých kolegov je prerokúvaný zákon strašiakom, pritom to podstatné je už vo verzii platnej v súčasnosti. Autoškola totiž principiálne musí mať všetko, čo určuje kvalitu výcviku. Úpravy sa môžu dotknúť toho, kto do svojho podnikania doteraz neinvestoval a nemá s ním dlhodobejšie plány. Je pravda, že staršie trenažéry vychádzali okolo 60 až 80 tisíc korún za kus. Nové elektronické sa pohybujú v reláciách od 300 do 500 tisíc, a existujú iste aj vysokokvalitné trenažéry za milión. My platíme za autocvičisko prenájom stodvadsaťtisíc ročne.
Ale sú aj autoškoly, čo majú iba formálne podpísané zmluvy o prenájme cvičebných plôch. Pritom kvalita výcviku klienta sa naozaj odvíja aj od týchto základných predpokladov. Stabilné priestory autoškoly, kam môže klient prísť, pripraviť sa, nazrieť do vyhlášky, kde kandidát na vodičský preukaz dostane kompletnú zdravotnícku prípravu, pokladám tiež za nevyhnutné. Doteraz sme negatívne pocítili najmä nutné zmeny pracovných pomerov, lebo odvodmi za pracovníkov - učiteľov, či už na celý alebo polovičný pracovný úväzok, stúpli náklady napríklad nám o 120 tisíc mesačne. To sa musí premietnuť aj do cien výcviku. Momentálne za neho požadujeme dvanásťtisíc. Určite, pre mnohých je zaujímavejšia ponuka osem alebo deväť tisíc, otázka však stojí tak, čo za ne klient dostane,“ rozobral podstatu problému Ján Ďuriník, majiteľ trnavskej autoškoly, v ktorej od roku 1991 prešlo výcvikom sedemtisíc vodičov.
„Keď počúvame o tom, čo nám nový zákon prinesie, domnievam sa, že bude diskriminačný pre všetky autoškoly. Ak si budeme musieť obstarať nové miliónové trenažéry, zriadiť vlastné autocvičiská - bude si to vyžadovať obrovské náklady. Viete si predstaviť, čo znamená len vyasfaltovať plochu takého autocvičiska?“ zareagovala na otázku Elena Ďuračková, majiteľka autoškoly L-Prim Car, ktorá od roku 1990 pôsobí v Piešťanoch aj v Hlohovci.
„Vlastné priestory na učebne a autocvičisko majú vo väčšine prípadov iba tí, ktorým sa podarilo sprivatizovať zväzarmovské autoškoly. My ostatní, ktorí v tomto odbore podnikáme, sme si museli potrebnú materiálnu základňu prenajať. Prečo chce zákon prikazovať povinnosť vlastniť ich? Staneme sa tak jedinou živnosťou na Slovensku, ba i vo svete, ktorá bude viazaná vlastníctvom „výrobných“ priestorov. Prevádzkujem autoškolu od roku 1989, mám prenajaté dve miestnosti, autocvičisko, ktoré nie je verejným priestorom, mám funkčný autotrenažér a nechápem, prečo by som mal mať nový za milión a práve od určitého dodávateľa!? Príliš priehľadné lobovanie a zvýhodňovanie určitej skupiny! Sme toho názoru, že kto robí nepoctivo, raz na to doplatí. Preto jedenásťčlenný Cech piešťanských autoškôl v regióne sleduje, aby klienti autoškôl dostávali kvalitnú výučbu, so všetkým, čo k nej patrí. Ak by zákon naozaj prešiel v parlamente v diskriminačnej forme, sme pripravení podať žalobu na Ústavný súd,“ vyjadril sa k situácii v Piešťanoch Vladimír Motyčka z Autoškoly Motyčka a syn.
Či by sa po prijatí „likvidačných“ paragrafov zákona kvalita výučby v autoškolách naozaj zlepšila, je diskutabilné. Následok zániku menších autoškôl však zrejme pocítia aj ich adepti. Dostanú sa do situácie známej pred rokom 1989, že totiž na výučbu a výcvik budú musieť čakať niekoľko mesiacov, ak nie rokov. Ak, pravda, nezavedú v autoškolách rýchlostné príplatky ako na katastroch...
Janka Pekarovičová