Bezdomovcov nemá kto „nakopnúť“

ylepšujú svoju finančnú situáciu, oslovovanie chodcov volia pred žobraním alebo úplným ničnerobením. Časopis si od nich kupujú najmä tí, ktorí chcú pomôcť. A nie je ich málo.

Rovnako ako predajcov. V súčasnosti je ich v uliciach Bratislavy denne priemerne šesťdesiat, v krajských mestách - Nitre, Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici spolu okolo päťdesiatky.
Že vám vo výpočte chýba Trnava? Áno, v sídle Trnavského kraja aktivita takéhoto druhu chýba (žeby ďalší dôkaz potvrdenia povesti, že je to tak trochu „zaspaté“ mesto?). Pritom Nota bene sa v uliciach zjavilo prvýkrát už v roku 2001. Na dôvod sa Trnavské noviny pýtali vo vydavateľstve časopisu, občianskom združení Proti prúdu. Manažér Martin Opeta povedal: „Musí byť záujem.“ Podľa neho združenie doteraz vždy reagovalo na konkrétne ponuky z jednotlivých miest. Z Nitry, Žiliny a Košíc sa ozvali diecézne charity, z Banskej Bystrice Červený kríž. V Prešove si administratívnu a organizačnú časť predaja bezdomoveckého časopisu vzala na plecia občianska iniciatíva. Trnava zostala spolu s Trenčínom posledná, kde sa nikto so snahou pomôcť zatiaľ nenašiel. Žiadna z organizácií, ktoré sa venujú dobročinnosti alebo charite nevyvinula aktivitu, aby mohla časopis distribuovať a takto pomáhať odkázaným. Tí ho predávajú na ulici za tridsať korún, pätnásť z toho je ich odmena za prácu.
Zastupujúca riaditeľka Územného spolku Slovenského Červeného kríža Božena Belková na otázku Trnavských novín uviedla, že doteraz sa takýmto druhom aktivity nezaoberali, ale považuje ju za inšpirujúcu. „Získame informácie od kolegov z Banskej Bystrice, snáď by sa to aj dalo,“ povedala.
Riaditeľ Bratislavsko-trnavskej arcidiecéznej charity Vít Morvay sa domnieva, že trnavskí bezdomovci sú tvrdý oriešok na lúskanie. „Tvrdím to na základe našich doterajších skúseností s nimi,“ konštatoval. V Sociálnom centre charity sa otázkou predaja už zaoberali, nedotiahli to však do konca. „Mohli by sme to skúsiť tak na mesiac, potom by sa uvidelo.“ Nevylúčil však eventualitu, že by tridsiateho, na konci mesiaca, museli oni vydavateľstvu zaplatiť celú tržbu z vlastného. Inými slovami - že trnavským mužom bez domova v tomto zmysle príliš nedôveruje. Ružové to nie je však podľa neho ani so sociálnym cítením Trnavčanov, „počnúc mestským úradom,“ zapochyboval riaditeľ charity. Podľa neho bezdomovcov chápu ľudia stále ako lumpov. Hoci, ako pripustil, do jedného vreca ich hádzať všetkých nemožno.
Predaj časopisu, ktorým si bezdomovci finančne vypomôžu, však nie je iba o postavení sa na ulicu s kopu tlače. Je to o osobnej zodpovednosti za zverené hodnoty, o osobnej hygiene a čistote odevu ( predajca musí byť upravený) a o schopnosti včleniť sa aspoň čiastočne do spoločnosti. Sú toho trnavskí bezdomovci schopní?
Vydavateľstvo Nota bene má záujem nájsť v Trnave organizáciu, ktorá by sa distribúcie časopisu ujala. Kontakt je na webovej stránke notabene.sk.
Dáša Ondrušková