Celá spleť trestnej činnosti Henricha Masára začala krádežou motorovej píly v píle Čáry a vyvrcholila rukojemníckou drámou v obci Kaplna, kde ju ukončili razantným zásahom kukláči.
Obvinený Henrich Masár 7. júna 2003 vnikol okolo 19. hodiny do objektu píly v Čároch, kde odcuzdil motorovú pílu v hodnote 6 000 Sk. Na stanici v Šaštíne ho kontrolovala hliadka polície, ktorá ho nezadržala, len mu vzala pílu a vrátila ju majiteľovi. Henrich Masár sa priznal, že bol v tom čase v Šaštíne u rodičov družky a do píly sa vraj nevlámal. Dvere boli vraj otvorené.
V utorok 9. júla v Trnave na Šoltésovej ulici si náhodne vyhliadol dom 74-ročnej Márie Dananajovej, preskočil oplotenie plotu a za účelom lúpeže ho z úkrytu pozoroval. Zistil, že obyvateľka domu je sama. Cez nezamknuté dvere vošiel dnu, pričom mal so sebou drevenú násadu, ktorú našiel na dvore. Od starenky si pýtal peniaze, keď mu ich nechcela dať, začal ju biť. Obeť udieral po hlave, pravej ruke a chrbte, kým sa mu násada nezlomila. Potom vzal dva nože a 28-krát ju bodol, pričom smrteľnou bola hlboká rezná rany na krku. Z domu si vzal televízny prijímač zn. Philips. Príbuzní, ktorí ju pravidelne navštevovali, v osudný utorok neprišli. Pani Dananajová bývala sama, ale často ju navštevovali susedia. Preto sa nezamykala.
O niekoľko dní neskôr, v sobotu 12. júla našli v hlohovskom sídlisku pri Váhu, v jednom z vežiakov nazývaných tiež hlohovské Soho, zavraždenú 75-ročnú pani Margitu Šajtlavovú. Mala samostatný byt, garsónku na 7. poschodí vežiaka, ale na tom istom poschodí v susednom byte bývala jej vydatá dcéra s manželom a rodinkou. Dcéra uviedla polícii, že zavraždenú starú mamu videli naposledy živú v piatok večer. Pozerala u nich televíziu. Potom šla spať. Na druhý deň ju šiel zavolať syn k obedu, našiel vyvalené dvere, garsónku porozhadzovanú, a na zemi zavraždenú mamu. Henrich Masár sa priznal, že v činžiaku hľadal dílera drog. Keď ho doma nezastihol, zazvonil u 75-ročnej Margity Šajtlavovej, ktorú krátkou trubkou päťkrát udrel po hlave, pričom jej spôsobil viaceré zranenia hlavy. Na následky týchto zranení starenka zomrela. Z jej bytu ukradol televízor zn. Philips, ktorý predal priekupníkovi. Aj pani Margita mala rada ľudí. Hoci ju dcéra vystríhala pred nebezpečenstvom, z neznámych príčin vrahovi otvorila. Netušila, že v činžiaku býva díler drog a že sa v dome pohybujú aj cudzí ľudia.
O dva dni neskôr si Henrich Masár, po ktorom už pátrala polícia, všimol odchádzať majiteľov jedného domu na Halenárskej ulici v Trnave. Cez okno, ktoré bolo len zatlačené, vnikol dnu a ukradol z neho pištoľ ČZ 92 so 6 nábojmi a plným zásobníkom, zlaté predmety a doklady. Túto pištoľ neskôr použil vo Váhovciach, okres Galanta, kde 16. júla strelou do hlavy zavraždil Petra Hantáka. Bez jeho súhlasu vnikol do auta a žiadal sa odviezť do Trnavy. Z nezistených príčin ho vo Váhovciach použil zbraň a auto zn. Peugeot ukradol. Zavraždeného sa neusiloval skryť, len ho z auta vyhodil na cestu.
Autom sa dostal do Trnavy, kde k sebe pribral pasažierku – kamarátku a narkomanku Gajlíkovú. To im už bola v pätách polícia, pred ktorou chceli uniknúť do Bratislavy.
V ten istý deň počas prenasledovania havaroval na ukradnutom aute v obci Kaplna a ukryl sa v rodinnom dome, kde si vzal za rukojemníkov štyroch ľudí. Dožadoval sa drog a príchodu družky Andrey Trojákovej. Postupne rukojemníkov, ktorých ohrozoval pištoľou, vymenil za drogu a družku. Tú si priviazal k sebe a čakal, čo sa bude diať. O 22. hodine ho pri zásahu kukláči zneškodnili, pričom sa podľa vyšetrovateľa mal sám streliť do úst.
Kukláč povedal: „Doraz Ho!“
Obvinený Henrich Masár však s tvrdením vyšetrovateľa nesúhlasí, tvrdí, že v dome v Kaplnej padli výstrely dva, pričom pri prvom mu prestrelili ústa a pri druhom ho trafili do zátylku. Skôr, než po druhom výstrele padol do bezvedomia, počul, ako jeden z kukláčov povedal: „Doraz ho!“ Po prvom výstrele síce druhý nepočul, ale dokázal ešte vnímať okolie.
V liste predsedovi senátu Ivanovi Ilavskému zo 16. septembra tohto roku napísal, že sa mu vrátila pamäť a chce doplniť svoju výpoveď. Tvrdí, že znalecké posudky sú účelovo vypracované. Vo všetkých prípadoch násilných činov nemal „absťák“, ale naopak, bol pod silným vplyvom drog. Užitím heroínu a pervitínu sa nedokázal kontrolovať Keďže trpel dočasnou stratou pamäti, vyšetrovateľ mu vnucoval niektoré body výpovede. V Kaplne vraj nevystrelil ani raz. Padli tam však dva výstrely, pričom jeden sa snaží polícia zatajiť. Údajne sa tak koná na príkaz ministra Palka, ktorý celú akciu riadil a je známy kamuflážou rôznych káuz.
V liste Henrich Masár podáva aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin pokusu o vraždu, ktorý sa mal pokúsiť ho zavraždiť pri útoku kukláčov v Kaplnej. Po dvoch výstreloch vraj trpí zdravotnými problémami.
V liste taktiež uvádza, že sa k svojim činom priznáva, úprimne ich ľutuje, ale necíti sa byť zodpovedný.
Podľa prokurátorky, ktorú udivila správa, že počas väzby sa obžalovaný dostal k novinovým výstrižkom a internetu, bola rana v zátylku staršieho dáta a zarastená, a že nemohla vzniknúť počas zásahu kukláčov. Henrich Masár však tvrdí, že predtým nemal žiadne zranenie. Jeho tvrdenie mohla podporiť iba jeho družka, ktorá zásah v Kaplnej prežila po jeho boku. Pojednávania sa však ako svedok nezúčastnila, hoci v budove súdu bola. Ani po opätovnom predvolaní predsedom senátu však do siene neprišla. Prečo?
Pravdepodobne jej výpoveď obvinenému nepomôže. Počas prestávky v pojednávaní totiž poskytla rozhovor médiám, kde povedala, že nepočula žiaden druhý výstrel. Jej druh sa po príchode zo Šaštína sťažoval, že dostal pištoľou po hlave. Do Kaplny sa s ním vraj prišla rozlúčiť. Priniesla mu dva kubíky čistej drogy, ktorá ho mala po aplikácii zabiť. Napokon však časť dávky užila sama, aby ho presvedčila, že to nie je jed. Podľa jej slov Henrich Masár býval často agresívny a menil náladu. Na otázku, či ho ľúbi, neodpovedala.
Nevedel som sa ovládať,
ale vedel som, čo robím
Takto obvinený odpovedal na otázku obhajcu, či drogové opojenie zapríčinilo, že nevedel o svojich skutkoch. Na otázku predsedu senátu, kto má byť zodpovedný za jeho činy a ich katastrofické následky, Henrich Masár neodpovedal.
„Ak by som nebol pod vplyvom drog, tak by som sa týchto skutkov nedopustil,“ tvrdí Henrich M. S drogami sa po prvý raz stretol v roku 1994. Chcel vyskúšať niečo nové a heroín, pervitín a kokaín získaval od občanov bývalej Juhoslávie. Poslednú dávku si dal v ten večer, čo mu ju priniesla družka Andrea.
Obvinený bol už raz súdne trestaný za násilie a užívanie drog. Po skončení dva a polročnej väzby, počas ktorej abstinoval, strávil mesiac v liečebni v Sokolovciach. Odtiaľ bol prepustený do ambulantnej liečby. Túžba po droge však bola silnejšia ako liečenie. Ako sám vypovedal, až do svojho zadržania sústavne užíval drogy s menšími prestávkami. Myslí si, že jeho stav a skutky, ktoré pod vplyvom drog spáchal, by vedel najlepšie posúdiť odborník typu Dr. Okruhlica, ktorého články čítal a preto sa dožaduje nových znaleckých posudkov od odborníkov jeho typu.
Či však Henrich Masár spáchal svoje činy pod vplyvom drog alebo nie, sme sa v prvý deň pojednávania nedozvedeli, pretože sa odročilo a súdni znalci sú predvolaní až na druhé pojednávanie. Pred súdom však vypovedali účastníci rukojemníckej drámy, ktorí tvrdili, že aj počas nej obvinený drogy užil. Priniesol si ich so sebou.
Rukojemníci: Nebáli sme sa
Dlhý čas čakania. tak nazval rukojemnícku drámu jeden z poškodených, majiteľ domu v Kaplne Štefan Rovenský, ktorému škodu spôsobenú zásahom zatiaľ nahradili len z polovice. „Práve som vyprevádzal priateľku, keď som začul zvuky z havárie. Z auta vybehol muž priamo k nám a spýtal som sa ho, či nepotrebuje pomoc,“ zaspomínal pred senátom Štefan Rovenský. Hoci bol Henrich Masár ozbrojený a uväznil jeho, jeho syna, synovu priateľku a jej sestru v dome, tvrdil, že strach nemal. „V živote som zažil horšie veci ako Masára,“ povedal senátu. Tými horšími vecami považoval dve rodinné tragédie. Hoci mal obavu o ostatných, veril slovám Henricha Masára, že im nechce ublížiť. „Nebol agresívny, ani nikoho priamo neohrozoval.“
Štefan Rovenský robil prostredníka medzi políciou a Henrichom Masárom, ktorého požiadavkami boli drogy a jeho družka, ktorá mu ich mala priniesť. „Stále tvrdil, že nám nechce ublížiť a že nás vymení za družku,“ hovorili všetci vo svojich výpovediach. Hoci sa niektoré detaily výpovedí líšili, všetci obvineného opisovali ako zmiereného s osudom. „Masár videl otvorené pivo, tak si jedno vypýtal. Spolu sme ich vypili každý asi tri desiatky,“ povedal Štefan Rovenský a dodal, že predtým nič nepil. To potvrdili aj ostatní, takže alkoholové opojenie, ktoré asi malo spôsobiť, že sa majiteľ domu nebál, sa členom senátu nepodarilo preukázať. Podľa syna Marcela a jeho priateľky si obvinený krátko po príchode pichol dávku do pravej nohy bližšie k rozkroku. To možno spôsobilo, že Henrich Masár nebol agresívny. „Nechceli sme mu dať príčinu, aby nám nejakým spôsobom ublížil. preto sme plnili každú jeho požiadavku.“ Jednou z nich bola aj taká, aby si mladá dievčina sadla do okna kuchyne a bránila polície vidieť dnu. „Ani raz sa nikomu nevyhrážal, že niekomu ublíži, keď mu požiadavku nesplníme,“ hovorili účastníci rukojemníckej drámy, ktorí vraj nevedeli, akých skutkov sa Henrich Masár dopustil.
Hovorte mi Heňo
Henrich Masár počas pobytu v dome v Kaplne telefonoval cez mobil so svojou matkou, ktorej povedal, kde je, čo spravil. Tá mu vraj povedala, aby tým ľuďom neublížil, čo jej aj sľúbil. Svoj sľub dodržal, hoci príchodom kukláčov a čakaním na družky s drogou znervóznel. Vypýtal si aj jedlo. Stačil mu jogurt a pečivo. „Požiadal nás, aby sme mu hovorili Heňo,“ odpovedal Marcel Rovenský na otázku predsedu senátu, prečo počas výpovede nazval prítomného obžalovaného krstným menom. Túto skutočnosť však Marcelova priateľka Helena nepotvrdila a ani si nepamätala, že by jej priateľ obvineného oslovoval krstným menom.
Kým Štefan Rovenský robil spojku počas vyjednávania, Henrich Masár prítomných požiadal o hudbu. Keďže údajne poškodení nevedeli nič o skutkoch obvineného, hoci podľa Heleninej sestry bol zapnutý aj televízor, podľa Marcela Rovenského rádio, kde v ten deň vysielali priame vstupy z Kaplny, čakanie na vyslobodenie spod rúk trojnásobného vraha, ktorého sa nebáli, im aspoň „spríjemňovali“ piesne z CD skupiny Iné kafe.
Ako prvú po hodine zadržiavania prepustil Henrich Masár sestru Marcelovej priateľky Alenu. Ako druhého asi po štyroch hodinách Štefana Rovenského, po polhodine Helenu a ako posledného Marcela Rovenského. Senát bol zvedavý, prečo obvinený zvolil takéto poradie. Nepýtal sa však Henricha Masár, ale poškodených, ktorí nevedeli na takúto otázku odpovedať. „Alenu asi preto, lebo bola u nás len na návšteve a otec povedal, že prišla len na skok a musí byť skoro doma,“ odpovedal Marcel. „Otca asi preto, lebo mu stále dohováral a asi ho mal dosť.“
V dome ostal len Henrich Masár so svojou družkou, podľa jej slov zviazaní ako jedno telo, jedna duša. Krátko po 22. hodine sa vo vnútri domu ozval výbuch a kukláči vnikli dnu. Zraneného Henricha Masára odviezli do nemocnice, odtiaľ do vyšetrovacej väzby, kde sa pokúsil o samovraždu. Keďže bol predseda senátu upozornený na nebezpečnosť Henricha Masár, ten absolvoval celé pojednávanie spútaný na rukách a nohách v prítomnosti piatich ozbrojených členov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Zaujímavosťou na pojednávaní bola informácia, že poisťovňa Kooperatíva odmieta plniť následky havárie, ktorú na ukradnutom aute spôsobil Henrich Masár údajne preto, že majiteľ auta bol už v tom čase mŕtvy a tým nemá poškodený, majiteľ kamiónu, nárok na poistné plnenie zo zákonnej poistky. Majiteľom automobilu však nebol zavraždený Peter Hanták, ale firma Cesty Nitra a služobné auto mal pridelené. Postup poisťovne sa zdal čudný aj predsedovi senátu. Po viac ako štyroch hodinách senát prerušil pojednávanie a odročil na pondelok 25. októbra. Čo ešte prinesie proces s obvineným Henrichom Masárom, ktorý sa priznal k trom vraždám, vám prinesieme koncom októbra.
Gabo Kopúnek
