...a tréneri boli spokojní

sa skóre počas zápasu nezmenilo. Diváci si skutočne prišli na svoje a aktérov častovali potleskom, ktorý bol najlepším vysvedčením za predvedenú hru. Rozhodca Olšiak tiež skvelo zapadol do vydareného stretnutia a presnými verdiktmi si vyslúžil uznanie oboch kolektívov. Keďže ho nebolo príliš vidno, čo je pre arbitra dobrá vizitka, diváci zrejme ani nepostrehli, že tam nejaký muž v čiernom bol. Jedným slovom futbalové divadlo, keď nikto z prítomných neľutoval vyhodené peniaze, a po ktorom si nezaslúžil prehrať nikto...

Snáď sa čitateľ nenahnevá, ale žiadalo sa mi to napísať, lebo som už nemal takú možnosť a ktovie kedy ju dostanem. Samozrejme, je to len fantázia, pretože ten, kto zápas Trnavy s Interom videl, mi dá za pravdu, že na futbal sa miestami (ktoré boli dosť dlhé) nedalo pozerať. Snáď iba nasadenie hráčov sa dá ako-tak kvitovať, ale to majú aj chlapci v okresných majstrovstvách. Žalostné predstavenie malo k dobrému či priemernému futbalu dosť ďaleko. Na počudovanie, obaja tréneri boli na konci vcelku spokojní a interisti sa po poslednom hvizde rozhodcu dokonca bez kúska hanby tešili!
Spartak doma od prvého kola nevyhral a proti bezbodovému Interu nevystrelil do priestoru bránky ani raz, keď nepočítam Konečného „malú domov“, ktorá mala teoretickú šancu, že prejde bránkovou čiarou, keby si všetci na chvíľu zdriemli. Spartak je v hernej kríze a dať gól je viac-menej dielom náhody. Čo je horšie, takýchto mužstiev je v našej lige viacero a odborníci pritom volajú po rozšírení ligy!? Veď prvoligových futbalistov nemáme na Slovensku dostatok ani pre desať mužstiev a diváci netúžia vidieť podobných zápasov ako bol ten v sobotu viac ako je zdravé. Skôr by sa žiadalo ešte zúženie, alebo začať rovno od nižšej súťaže a premenovať Corgoň ligu na 2. ligu. Prvoligových družstiev je u nás totiž ako šafranu...

Patrik VELŠIC