talizáciou. „S Petrom Dvorským sa poznám sedem rokov, otvoril mi brány do veľkého operného sveta, k najväčším hviezdam. Povedal som si, prečo neurobiť takéto podujatie v škole? Deťom vo veku, kedy sa hľadajú, dajú sa formovať, musí niekto povedať, že toto je zaujímavá muzika,“ hovorí učiteľ, dlhoročný člen Klubu priateľov opery. Myšlienku zrodenú ešte v roku 2003 sa mu podarilo zrealizovať excelentne, s pochopením vedenia školy a pomocou detí zo záujmového krúžku Stretnutie s hudobným divadlom. Aj svetový tenorista Peter Dvorský v Zavare s dojatím a slzami v očiach hodnotil: „Bolo to nesmierne dojímavé, budem spomínať do konca môjho života.
Je málo takých miest, kde som sa tak dobre cítil, ako u vás. Ďakujem vám za vašu pozornosť, za to, že ste vytrvalo a s otvorenými ušami počúvali príhody z môjho života!“
Lenže v Zavare počúvali aj s otvorenými dušami. Žiadna správa ani riport nedokáže popísať atmosféru v škole ani zážitok priamych účastníkov trojhodinového stretnutia s Maestrom Dvorským. Školská knižnica sa premenila na koncertnú sieň, kde okrem všetkých dostupných materiálov, publikácií o opere a hosťujúcom spevákovi, fotografií a albumov, dynamiku a úroveň dopoludnia podčiarkla vynikajúca dramatika, fundovaný prístup učiteľa Gabriša i osobný vklad jeho mladých pomocníkov z krúžku. No a, samozrejme, Maestro Dvorský! Sám s evidentným záujmom sledoval pásmo o svojom živote a kariére, doplnené ukážkami z kníh, fotografiami, hudobnými nahrávkami z opier Bohéma, Manon a Tosca i videoprodukciou z jeho vystúpení. Cítiac potrebu, dopĺňal „teoretickú“ časť hodiny svojimi vstupmi, a keď sa rozprúdila živá beseda, rozdával svoje zážitky, pocity a skúsenosti tak spontánne, až úplne strhol pozornosť svojho, potleskom ho odmieňajúceho publika.
Prezradil, že spievať začal ako štvorročný v kostole (kde ho babky z obce pokladali podľa hláska za dievčatko), že kade chodil, tade spieval a spevom komentoval všetko svoje domáce počínanie, že ho mama vyháňala s jeho spievaním „do hája“ (ktorý naozaj mali blízko domu), a potom zasa po neho posielala brata, lebo z hája „hučal na celú dedinu“. „Pochválil sa“, že v škole mal najradšej prestávky, ako chlapec v hneve rozbil svoje husle, zdôveril sa, ako potom „cvičil“ hru na klavíri na klávesnici, otcom nakreslenej na stole, popísal, ako ho s otvorenými ústami skúšal zo spevu jeden z jeho neskorších učiteľov klavíra, ako sa v pätnástich rokoch stal žiakom pani profesorky Idy Černeckej na konzervatóriu. Hovoril o štúdiu, prvých vystúpeniach, debutovom koncerte a mnohých ďalších, o stáži v La Scale a stretnutí s Pavarottim, nezatajil, že je špecialista v zabúdaní textov, pridal niekoľko príkladov, opísal mnoho humorných i vážnych situácií, do ktorých sa dostal na javiskách doma i vo svete... Po farbistom rozprávaní, ktorým neraz svojich poslucháčov rozosmial, si vypočul hudobné darčeky - piesne v podaní zavarských detí, účastníkov súťaže Slávik Slovenska, dostal medovníkové srdiečko, kyticu kvetov od pani riaditeľky Karáskovej. Poďakoval sa - a potom trpezlivo a do nekonečna písal menovité venovania a podpisoval fotografie, ktoré deťom priniesol...
„Peter Dvorský je naša najväčšia osobnosť, takú kariéru určite žiadny slovenský operný spevák nezaznamenal. Ale veľmi príjemným spoločníkom by mohol byť v budúcnosti aj Martin Babiak...“ zastrája sa Marián Gabriš. V tomto školskom roku naplánoval pre deti zo svojho krúžku opery Rigoletto, Barbier zo Sevilly a Carmen, ale vybavil pre ne aj možnosť zúčastniť sa na pracovnom dni v Národnom divadle.
Janka Pekarovičová
Foto autorka