Článok pokračuje pod video reklamou
Prekavapilo ho, že nedostal kartu
„Mrzí nás prehra, lebo naše mužstvo hralo v ofenzíve dobre. Petržalka z nás mala rešpekt, len škoda, že sme to nevyužili. Dostali sme zbytočné góly po štandardných situáciách, a keď sme znížili na 1:2, hneď sme dostali ďalší gól na 3:1,“ zhodnotil stretnutie bezprostredne po dueli obranca Roman Šimko a dodal: „Škoda nepremenenej penalty tesne pred polčasom. Do šatne by sme išli s kontaktným gólom. V druhom polčase sme sa snažili hrať agresívne v útoku, vypracovali sme si šance, strelili aj gól, no vzápätí sme inkasovali.“
Kým Trnavčania sa v záverečnej fáze nedokázali presadiť, domáci sa dostávali často až pred Kamenára. Azda najväčší rozdiel bol vo fungovaní obranných formácií. „Ich útočníci asi mali od trénera nakázané, aby hrali tvrdo, nekompromisne, šmýkali v súbojoch. Možno až za hranicou možností. Napríklad ten Ďurica mal byť podľa môjho úsudku ešte v prvom polčase vylúčený. Kvôli tomuto spôsobu hry pramenili aj niektoré menšie chyby v našej obrane.“
Roman Šimko odohral v trnavskom drese piaty zápas, no až ten bratislavský ukončil bez žltého napomínania. „Sám som z toho prekvapený. Oni hrali tvrdo a aj my sme sa snažili hrať podobne. Trocha ma to zväzovalo, že som v každom zápase dostal kartu, tak som si dával pozor a hral som čisto.“ Tentoraz sa zaobišiel bez zákroku, ktorý by dal Havrillovi šancu ťahať kartu z vrecka. „Zákrok na žltú tam ani nebol, ale ak mám byť úprimný, tak som mal ,penu’ na toho Suchánka a boli tam veru miesta, že som chcel ísť do súboja tvrdšie.“
Penalta nebola zlomovým momentom
Útočník Trnavy Vladimír Kožuch vyšiel strelecky naprázdno, hoci v 10. minúte mu veľa nechýbalo, aby vďaka svojej dravosti otvoril skóre. Najviac ho však mrzí prázdny bodový zisk po predvedenom výkone. „Podali sme celkom dobrý výkon, len škoda tých nepremenených šancí a škoda troch bodov.“
A kde sa podľa trnavského kanoniera lámal zápasový chlieb? „Každý by povedal, že pri tej jedenástke, ale už za stavu 0:0 sme mali dve čisté šance. Ja som mal jednu, Jaro Hrabal mal hlavičku a zrejme to bolo zlomové okamihy.“
Zakončovatelia Artmedie boli efektívni, no tí trnavskí dlho nevedeli napnúť sieť Čobejovej bránky. Vo futbale platí, že kto dá viac gólov, vyhrá. „Chýbalo trocha šťastia. Možno keby to niekto z nás lepšie zakončil, viedli by sme a zrejme vyhráme my. Bol to taký zápas, že kto sa dostane do vedenia, ten zápas vyhrá.“ Veru tak, ťažko sa na súperovej pôde doháňa dvojgólovú manko.
Ujlakyho gól prišiel neskoro
Kapitán hostí Marek Ujlaky bol po zápase smutný, hoci sa podarenou strelou postaral o jediný gól Spartaka. Mal však prísť už na konci prvej štyridsaťpäťminútovky z bieleho bodu a ten zo záveru mohol byť vyrovnávajúcim. „Dostali sme dva góly po štandardkách, na ktoré sme sa chystali. Dlho sme potom čakali na kontaktný gól, ktorý mohol prísť po mojej penalte na konci polčasu. Aj tak sme v druhom polčase verili, že dáme nejaký gól a zápas zdramatizujeme, ale bohužiaľ, prišiel už troška neskoro.“
Pri otázke o zahodenej penalte výhovorky nehľadal. „Bola zle kopnutá. Brankár sa hodil na tú istú stranu a chytil ju.“
Možno práve tá penalta vliala do Ujlakyho nôh nové sily, lebo v druhom polčase behal ako vymenený. Bolo vidno, že sa snažil svoju chybu napraviť. Napokon to v úmornej horúčave nestačilo. V Petržalke býva zvykom, že čo si mužstvo vybojuje s dostatkom síl, už v závere ťažko púšťa. „Bolo dosť ťažké behať od bránky k bránke. Prehrávali sme a nemohli sme všetko vsadiť na jednu kartu, lebo by sme skončili s debaklom. Museli sme aj brániť. V tom teple to bolo únavné.“
Gól napokon prišiel, no hosťujúci hráči a fanúšikovia sa z neho ani nestihli poriadne potešiť. Loptu síce zo siete rýchlo doniesli do poliaceho kruhu v snahe vyrovnať, ale využili to domáci, ktorí ju Spartaku ponúkli až v Kamenárovej sieti. „Keď padol, pozrel som sa na hodiny a vravím si, ešte päť minút, k tomu nejaké nadstavenie, mohli sme ešte niečo dať. Hneď po rozohraní využili domáci chvíľku nekoncentrovanosti a padol tretí gól. Škoda...,“ zhrnul svoje pocity zo záveru Marek Ujlaky. Možno nabudúce...
Patrik VELŠIC
