Čo všetko obnáša byť pyrotechnikom a ako vyzerá bežný deň špecialistu na výbušniny? Policajným pyrotechnikom sa nemôže stať každý. Pyrotechnik kvôli bezpečnosti iných riskuje svoj život. Svojej práci sa musí úplne oddávať a mať k nej náležitý vzťah. Pyrotechnik musí zvládať zodpovednosť stres, ktoré sú spojené s nebezpečnou prácou. Pri prijímaní do polície musí prejsť psychologickým vyšetrením. Uprednostňujú sa ľudia s technickým vzdelaním (chémia, elektrotechnika, strojárenstvo). Okrem toho, čo musí vedieť každý policajt, špecializovaný pyrotechnik sa musí neustále vzdelávať v oblasti munície a trhavín. Pyrotechnici navštevujú školenia, kurzy, prehľadávajú internet. Majú dostatok vedomostí, aby mohli ísť napríklad do Iraku a hľadať míny.
Pri ohlásenom prípade musí byť schopný presne určiť typ munície a to, či sa môže preniesť alebo nie. Ku každej nájdenej veci sa musí správať ako k plne funkčnej výbušnine, ktorá môže byť aktivovaná aj drobným otrasom alebo svetlom. Treba vždy presne vedieť, čo robiť a nepodceňovať žiadnu situáciu, ani keď ide o falošný poplach. Jeden pyrotechnik s nadsadením poznamenal, že pyrotechnik vraj môže spraviť chybu - ale len raz. Na Slovensku naposledy pyrotechnik pri práci zahynul ešte v roku 1968.
Slovenská zem stále skrýva široký sortiment historickej munície, priemyselných trhavín, traskavín. Každá munícia sa správa inak. Niektoré granáty majú dosah pár metrov, iné sú schopné zabiť človeka dvesto metrov od dopadu. Pri hľadaní munície spolupracujú pyrotechnici so psovodmi a psami, ktoré sú špeciálne vycvičené na objavovanie výbušnín. Vo svojej výbave majú ochranný oblek, snímač kovov, rőntgen, robotov – toto príslušenstvo však pomôže iba do určitej hranice. Trnavskí pyrotechnici odpaľujú výbušniny na vojenskom cvičišti na Tureckom vrchu.
Zvýšený počet nájdenej historickej munície je najmä na miestach, kde sa v minulosti bojovalo. Najlepším príkladom na Slovensku je Dukla na východe Slovenska, kde sa sovietske vojská predierali cez Nemcami obsadený priesmyk. Obe strany po sebe zanechali hromady výbavy určenej na zabíjanie. V Trnavskom kraji zaznamenala polícia nálezy munície najmä v Senickom okrese. V júni neďaleko Smolenického zámku našiel muž pri prechádzke funkčný 82 milimetrový mínometný granát. Tieto granáty sa nachádzajú pomerne často. Dva z nich náhodou objavili aj v Lošonci, spolu s inou nevybuchnutou muníciou. Takýchto prípadov je viac, ľudia sa dostávajú k rôznym typom nábojov, bômb, granátov, striel, trhavín a podobne. Munícia ako pozostatok druhej svetovej vojny sa nachádza najmä pri výkopových prácach alebo aj pri obyčajnom oraní role. V každom prípade sa na miesto musí dostaviť policajný pyrotechnik a nebezpečnú výbušninu zneškodniť.
Stano Šimo
