e slovíčko „veneer“ má viacero významov. Prekladá sa ako vonkajší náter, lesk, glazúra, fasáda, prípadne ako sloveso prikrášľovať, lakovať, zastierať či maskovať, no napriek tomu Paľo Hubinák, gitarista, klávesák, líder a zakladateľ rovnomennej trnavskej hudobnej skupiny, pri našom stretnutí nič nepredstieral a ani sa nepokúšal nič zastierať či prikrášľovať.
* Paľo, skupinu Veneer som videl a počul prvý raz v minulom roku na Klikkfeste v Komoči pri Nových Zámkoch. Tam ma veľmi zaujala originálna kombinácia živých hudobníkov s vopred nahratými rytmickými stopami a elektronickými efektami vytvárajúca zaujímavú zvukovú koláž, nad ktorou sa vznášal tajuplný hlas speváčky. Hudobní kritici hovoria o vás ako o najväčšom objave a nádeji slovenskej hudobnej scény. Prezraď našim čitateľom aký druh hudby vlastne hrá Veneer ?
- Aha, potrebuješ definíciu. Aj keď nie som veľkým zástancom rozličných štýlových škatuliek, uznávam, že treba asi niečo povedať. Naša hudba sa zaraďuje do dosť širokej a objemnej štýlovej kategórie s nálepkou Downtempo. Je to pomalšia až stredne rýchla elektronická tanečná hudba s veľkým dôrazom na náladu a emotívny náboj, ktorá využíva modernú techniku, rozličné sample a slučky a hoci je ovplyvnená súčasnou viedenskou a francúzskou tanečnou scénou, je to výsostne naša hudba.
* V recenziách som čítal, že vraj hráte melancholicko-zadumaný trip hop, ale nechajme to tak. Viem, že ty vlastne pochádzaš z Piešťan. Ako to, že hráš v trnavskej skupine?
- Máš pravdu. Ja som pôvodne z Piešťan, no teraz žijem v Trnave, kde pracujem ako technik v nahrávacom štúdiu Rádia Forte. V polovici 90-tych rokov som začal hrávať s vtedy dosť známou trnavskou progresívnou skupinou Queryen. Po odchode z nej som asi pred dvomi rokmi založil Veneer. Z pôvodne trojčlenného štúdiového projektu, ktorý tvorí speváčka Simona Danielová, gitarista Dano Bihány a ja, sme sa v poslednom čase rozrástli až na sextet. To nás niekedy na koncertoch doplňuje bubeník Štefan Bugala, basgitarista Peter Pösinger a DJ Gari. Hráme vyložene vlastnú hudbu, ktorú tvoríme spoločne a anglické texty píše Simona. Na našich koncertoch je pomer elektroniky a živej hudby zhruba 50:50. Vieme síce aj pritvrdiť, no v žiadnom prípade sa nepovažujeme za rockovú skupinu.
* Aké najväčšie úspechy ste zatiaľ dosiahli?
- Za najväčší úspech považujem, že môžeme na koncertoch hrať našu hudbu. Poslucháčom sa celkom páči, máme svojich fanúšikov a hrajú nás aj v rádiách. Dokonca naša skladba What I Need sa v tomto roku dostala medzi 10 najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Okrem toho dve z našich skladieb si v minulom roku vybrala režisérka Borušovičová pre svoj film Vadí nevadí. Vďaka tomu sme potom hrali aj na Filmovom festivale v Uhorskom Hradišti.
* Kde všade ste ešte vystupovali a aké máte ďalšie plány?
- Hrali sme už na všetkých možných festivaloch a v kluboch na Slovensku, no za najväčší tohtoročný úspech považujem, že sme sa v marci dostali do Prahy. Tam sme hrali spoločný koncert so skupinou Floex v Paláci Akropolis. V lete plánujeme len niekoľko festivalových vystúpení. Objavíme sa na Pohode v Trenčíne, na Klikkfeste a takisto máme nejaké ponuky do Čiech a do Maďarska. No hlavne sa chceme skoncentrovať na nahrávanie nášho prvého albumu.
* Paľo, prvé nahrávky tvojej skupiny vzbudili v minulom roku dosť veľkú pozornosť. Nezdá sa ti, že ste prepásli vhodnú chvíľu, keď prichádzate s nahrávaním debutového albumu až teraz ?
- Nie, to nie. Vôbec nič sme neprepásli. Práve naopak. Za ten čas sa nám podarilo našu hudbu dostať aj do Čiech, kde máme podstatne väčší úspech ako na Slovensku. Nakoniec sa nám podarilo získať nahrávaciu zmluvu s českým vydavateľstvom Escape, ktoré je jedným z labelov medzinárodnej spoločnosti EMI. Nahrávať budeme v Kopřivnici a v známom štúdiu Citrón v Ostrave. O produkciu sa postará Milan Cais zo skupiny Tata Bojs a Dušan Neuwerth, momentálne jeden z najžiadanejších českých producentov. Máme pripravených 18 skladieb, z toho dve so slovenskými textami a z nich si vyberieme tie najlepšie. Album by mal výjsť niekedy v septembri. Zatiaľ je bezmenný, no myslím si, že pre prvotinu postačí aj názov skupiny.
* V kuloároch sa hovorí, že vraj o skupinu Veneer je záujem aj v zahraničí. Je to pravda?
- Neviem, čo všetko si počul, ale niekoľko našich skladieb sa dostalo do rúk britského managera a hudobníka Lol Hammonda, ktorý stál v pozadí úspechu slávnych Chemical Brothers. Asi sme sa mu zapáčili, lebo sa s nami skontaktoval a prejavil záujem o spoluprácu. Nechcem to zakríknuť, veď zatiaľ je všetko len v štádiu nezáväzných rozhovorov, ale celkom by sa mi pozdávalo pozrieť sa do Anglicka.
* O tebe sa čím ďalej tým viac hovorí aj v súvislosti s remixami. Nejde tvoja povesť „štúdiového čarodejníka“ na úkor skupiny Veneer?
- Ha-ha. Remixovanie ma veľmi baví. Tento svetový trend zasiahol konečne aj naše končiny, i keď trochu oneskorene. Najmä v Čechách sú remixy veľmi populárne. Česká skupina Here si vybrala môj remix skladby Ageless, ktorý výjde aj na singli a dokonca bude k nemu aj klip. Robil som aj remix skladby Noc a den pre nový album OK Bandu a najnovšie remixový singel pre skupinu Exctasy of St. Theresa. Ale tieto moje aktivity nie sú v žiadnom prípade v protiklade s činnosťou skupiny Veneer, s ktorou by som chcel v najbližšej dobe uskutočniť koncert aj v Trnave, kde máme množstvo priaznivcov. Rád by som im naživo predstavil skladby z nášho pripravovaného albumu.
Peter Radványi
