aradiť aj jubilujúcu Trnavskú univerzitu, ktorá si na jeseň pripomína 10 rokov od svojho založenia. Jej smerovanie nadväzuje na historické posolstvo prvej Trnavskej univerzity, ktorá blahodárne v meste pôsobila plných 142 rokov (1635-1777). K sérii podujatí, ktoré univerzita pripravila možno zaradiť aj vydanie zborníka Historica Tyrnaviensia I., ktorý vyšiel v týchto dňoch z iniciatívy Katedry histórie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. Je to v poradí už štvrtý titul vychádzajúci po predchádzajúcich troch zborníkoch, ktorý je zaradený ako prvý zväzok novej plánovanej neperiodickej série. Na 280-tich stranách je zaradených 15 štúdií a odborných referátov a tucet ďalších príspevkov správ, recenzií a anotácií.
Úvodnú časť tvoria príhovory osobností prof. JUDr. Petra Blaha, CSc., rektora TU a Mons. Erdo Pétera, rektora Katolíckej univerzity Petra Pázmánya v Pilišskej Čabe, ktoré odzneli na otvorení medzinárodnej konferencie k 150.výročiu Trnavskej univerzity v Trnave vo februári 2001. Nosnou časťou tejto konferencie boli vystúpenia významných historikov a pedagógov TU. Prof. Šimončič na konferencii predniesol a v zborníku zaradil pozoruhodnú štúdiu o vzťahu Trnavskej univerzity k mestu Trnava - v širšom kontexte európskeho pohľadu. Zdôrazňuje skutočnosť, že zaradiť Trnavskú univerzitu v 17. storočí iba do rámca „rekatolizačných cieľov“ je priúzke a nepravdivé. Ďalšie štúdie sú genézou jednotlivých fakúlt Trnavskej univerzity z pohľadu dostupných prameňov a spektra poznatkov novšej literatúry. Univ. prof. Richard Marsina podáva precíznu analýzu dejín Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (1635-1777). Naznačil viaceré trendy, ktoré sa uplatnili vo výuke tejto fakulty, ktorá spĺňala parametre iných európskych univerzít. MUDr. Štefan Kopecký vo svojom príspevku poukázal na významné i keď časovo krátke pôsobenie Lekárskej fakulty v Trnave (1769- 1777). JUDr. Jozef Prusák sa zaoberá 120 ročným účinkovaním Právnickej fakulty TU. Dr. Pavol Híc sa zaoberá hodnotením Pedagogickej fakulty TU v rokoch 1992-2000, prof. Alexander Sabó dáva do kontextu minulosť, súčasnosť a výhľadové zámery Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce TU. Objavným príspevkom je štúdia Dr. Hadriána Radvániho o inštitucionálnej báze bývalej Trnavskej univerzity, ktorá v 17. a 18. storočí presahovala ďaleko región tohto mesta.
Druhú časť zborníka tvorí osem tematických štúdií. Monika Pokorná sa zaoberá osídlením slovenskej časti Ostrihomskej stolice v 16. storočí. Štúdia Silvie Haladovej má väzbu na Trnavskú tlačiareň kanonika Mikuláša Telegdyho, v ktorého oficane bol vytlačený Trnavský kalendár v r. 1583, ktorý prezentoval novú gregoriánsku reformu kalendára v Uhorsku. Miroslava Danková sa zaoberá urbariálnou problematikou Dobrovodského panstva zo 16. a 17. storočia a Miroslav Klobučník prezentuje nové poznatky o sakrálnych objektoch v Galante a jej okolí. Zuzana Lopatková vo svojom príspevku zverejňuje novšie poznatky zo života a diela Martina Kollára 11853-1939/.
Pre dejiny mesta Trnavy sú prínosom tri ďalšie štúdie. Doc. Marta Dobrotková zverejnila pozoruhodné nuansy stratégie chýrnej bitky pri Trnave v roku 1704,. ktorá sa odohrala v chotári medzi Trnavou a Hrnčiarovcami, ako súčasť bojov Rákociho povstania. Táto bitka medzi kuruckými a labánskymi vojskami na dlhé obdobie vošla do povedomia ľudí a prešla aj do ľudovej poézie, čoho dokladom je dobová „pisen“ o tejto bitke od L. Očkaia. Prof. Jozef Šimončič zverejňuje. objavnú štúdiu k dejinám poštovej dopravy o presune poštovej stanice z Hrnčiaroviec do Trnavy v roku 1731. Pre priaznivcov heraldiky môže byt’ zaujímavá štúdia Martina Hrubalu, ktorý chronologicky zoradil a blazonoval vyše sto štátnych, mestských, šľachtických, cirkevných, meštianskych a inštitucionálnych erbov v Trnave. Záver zborníka tvoria štandardné aktuálne správy, rozhľady, a nové recenzie a anotácie. Z hľadiska hodnotového systému je potrebné poďakovať predovšetkým editorovi zborníka, ktorého reprezentuje Univ. prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. Je to opäť jeden z eklatantných príkladov jeho neúnavnej vedeckej, pedagogickej a redakčnej práce, ktorou obohacuje nielen Trnavskú univerzitu, mesto, ale aj širšiu historickú obec.
Dr. Peter Horváth
