Prvá láska je skrátka prvá...
budeme spytovať anketovaných, uvedomili sme si, že pripravujeme úvodné májové číslo. O čom inom je v prvom rade máj, než o láske? A tak sme chodili po uliciach s otázkou: Spomínate si ešte na svoju prvú lásku?
Mária Martáková, vysokoškoláčka, Nové Mesto nad Váhom
„Túto spomienku si nesiem spred piatich rokov. Mala som pätnásť, on o dva roky viac a bola som šialene zaľúbená. On iba trošku, preto sme to po roku radšej nechali tak. Do života som si odniesla ponaučenie, že netreba veriť každému chlapovi. Bolo to pekné, len na moje strane bola zamilovanosť väčšia a mala som vtedy veľmi ružové okuliare. Ktovie, ako po rokoch spomína on?!"
Miroslav Klobučník, historik - archivár, Galanta
„Samozrejme. To je ako v tej piesni Elánu, prvá láska to je tá, ktorá nikdy neprestane. Aj keď sa to inak myslí, ako hovorí, v človeku prvá skúsenosť
vždy zostane. Bolo to na ’čundri‘, mal som vtedy osemnásť. Niekto sa ponáhľa a niekto si to nechá na neskoršie. Bola opätovaná, ale keďže prvá láska je viac idealistická ako reálna, nemala dlhé trvanie, iba to jedno leto. Napriek tomu, spomienka zostáva."
Cecília Slintáková, dôchodkyňa, Trnava
„Ó jéj, pravdaže si spomínam, veď vydržala až dokonca. Mala som vtedy dvadsaťjeden a manžel dvadsaťsedem. Boli sme siroty a mama nás prísne držala. Hovorila: ’Len niečo vyveď, spravím ti pintlíček a pôjdeš z domu.‘ V štyridsiatom druhom roku bola vojna, ťažké časy, báli sme sa zobrať. Nevedeli sme, či uživíme deti, ak prídu. Manžel zomrel pre tromi rokmi, mal osemdesiatosem..."
Dôchodca z Trnavy
„Spomínam si. Bola pekná, mladá a dobre sme si spolu vychádzali. Aj spolu teraz žijeme. Mal som bezmála dvadsaťpäť a manželka dvadsaťjeden rokov. Všetko sa to začalo na hodoch v Jaslovských Bohuniciach. Ja som prišiel z vojny domov, moja manželka tam bola na sesternicinej svadbe. Nemal som predtým inú lásku. Zoznámili sme sa, za tri roky bola svadba a už sme spolu pol storočia."
Vladimíra Psotová, predavačka, Trnava
„Ešte si na prvú lásku spomeniem. Nie, nebol ňou môj manžel. Bolo to oveľa skôr, ešte na základnej škole, keď sme boli ôsmaci. Chodili sme spolu zo školy, na prechádzky, do kina, držali sme sa za ruky, aj pusa bola. Celý vzťah bol nesmelý, plachý a celkom čistý. Rodičia o ňom ani nevedeli. Bolo to veľmi pekné a veľmi krátke. Možno práve preto, že to bolo prvé..."
Milan Chalupa, technik, Senica
„Na svoju prvú lásku spomínam len dobre. Stretol som ju až po strednej škole. A predsa to bolo to také rané zamilovanie, plaché a nevinné. Vtedy som si uvedomil, že láska je zážitok, ktorý nemá len fyzickú podobu, ale vychádza predovšetkým z psychiky. Tá dievčina ma upútala svojimi charakterovými vlastnosťami, ale aj príťažlivým ’dizajnom‘, skrátka celou svojou osobnosťou. Rozišli sme sa v dobrom."
(pe)
