Osemdesiatnik Miško Horecký
o predstaviť. Je znalcom života, diela a zanieteným propagátorom národovca Jána Palárika, ktorý už 131 rokov odpočíva na našom cintoríne. Kvalifikovane sprevádza jeho izbou, ktorú v podstate zariadil a sám obohatil mnohými exponátmi. Viac ako desaťročie vedie obecnú kroniku, pred dvoma rokmi sme oslávili päťdesiatročné jubileum jeho práce organistu. Je neformálnym členom Miestnej organizácie Matice slovenskej v Majcichove, opomenúť nemôžem ani jeho pôsobenie v Slovenskom Červenom kríži, dokonca v okresnom výbore a to, že mnohých pritiahol k darcovstvu. Je zberateľom mincí, starožitností a cenností súvisiacich so životom obce a nepamätám si, že by niekedy niekomu niečo odmietol..." vysypal starosta Majcichova Augustín Kalivoda priam jedným dychom „obecnú" charakteristiku pána Michala Horeckého, Majcichovčana, ktorý sa v týchto dňoch dožíva svojich osemdesiatin.
Zdá sa až nepochopiteľné, kde sa v tomto nenápadnom človiečikovi, ktorého v mladosti poznačila obrna, dodnes berie toľko dobrej energie. Vyučil sa u kamenárskeho majstra Štefana Baláža a po celý život, keď mu to zdravie dovolilo, pracoval ako kamenár. A tak ako vyrýval písmená do kamenných pomníkov, či ich ukladal na stránky obecnej kroniky, vyrýval a vpisoval svoju stopu do histórie i prítomnosti obce. Viditeľnú, živú, nezmazateľnú. V roku 1947 sa oženil s Teréziou a spolu priviedli na svet štyri deti. Dnes sa tešia aj zo šiestich vnúčat.
„Už desať rokov sa priebežne ústne vzdáva svojich aktivít. Povedal, že viac nebude organistom - a je ním dodnes, nechcel ďalej písať kroniku - a píše ju, navrhol, aby Palárikovou izbou sprevádzal niekto iný - a mali by ste vidieť, ako ma vykrstí, keď je náhodou niekde mimo Majcichova a ja nedohliadnem na to, aby sa návštevníci podpísali do návštevnej knihy!" žartovne konštatuje Augustín Kalivoda.
Osemdesiatnik Michal Horecký je už raz taký. Oduševnený, zodpovedný, roduverný Slovák, osvetový pracovník, ktorý nečaká na potlesk. Akoby celý čas životu dokazoval, že človek je silnejší ako nepriazeň osudu, ťarcha choroby a že ak chce, dokáže všetko, ba ešte o čosi viac. Pritom sa nikdy nevystrkoval do popredia, jeho veľkou prednosťou a ozdobou je dodnes skromnosť. Tá mu žiarila v očiach aj pri preberaní Ceny obce Raková, ktorú mu za nevšednú priazeň Palárikovi v apríli udelili v mieste, kde sa kňaz a spisovateľ narodil.
A tak nečudo, že pri príležitosti 80. narodenín, ktoré Miško Horecký oslávi v pondelok 20. mája 2002, príde k nemu nejeden gratulant. Z rozvetvenej rodiny, blízkeho i ďalšieho susedstva, obecného úradu, cirkvi, Matice slovenskej, Slovenského Červeného kríža... Medzi gratulantmi chceme byť aj my, lebo poznáme a oceňujeme aj jeho publicistické nadanie.
Vážený jubilant, prijmite naše želanie poslušného zdravia, bodrej mysle a šťastného prežitia ďalších aktivitou naplnených rokov aspoň do stovky! A dovoľte nám, aby sme sa do radu gratulantov potom postavili opäť.
Janka Pekarovičová
Foto autorka
