potvrdili predzápasové prognózy o tom, že Trnava toto stretnutie prehrá a podľa „očakávania" sa tak nakoniec aj stalo. Po prvýkrát v sezóne, proti jednému z najslabších mužstiev súťaže a po úspešnej jarnej časti bez prehry, prišlo zaváhanie, ktoré síce možno vztiahnuť do „rámca osláv z postupu", ale forma akou sa to všetko na Štadióne Antona Malatinského udialo, vyvoláva zneuctenie tohto trnavského chrámu a je obyčajným podrazom pre priaznivcov Spartaka. Načo boli dobré všetky tie pripravené časti osláv, keď réžia zápasu sa uberala opačným smerom? Nechceme nikomu siahať do svedomia, ale ťažko niekto uverí slovám, ktoré po zápase trikrát opakoval a zdôrazňoval na tlačovke tréner Adamec. Celé futbalové Slovensko je presvedčené, že v Trnave to bolo divadlo, čistá fraška (dôkazom je do neba volajúci druhý gól, aký v Trnave už dlho nepadol) a žiaľ, pravda je skôr na strane fanúšikovskej obce...
Všetko začalo veľkolepo. Popri oslavnej hudbe vystúpilo 13 mažoretiek z trnavskej ZUŠ, starší žiaci vypustili k oblohe červené, čierne a biele balóny a v jednom strapci i zástavu Spartaka, hráči nastúpili s červeno-čiernymi vlasmi (najkrajšiu úpravu mal Kostka), diváci mali na štadión vstup voľný (aj preto prišla návšteva jari), dostali do rúk spravodajcu Bílí andel, i keď tentokrát schovaného v pochybnom a plytkom bulvárnom plátku zvanom Rešpekt, ktorý sa ho snaží pohltiť ako zlá burina. Cez polčas, hoci nálada bola pod bodom mrazu, si desať vybraných priaznivcov po streľbe pokutových kopov odnieslo domov suveníry Spartaka, ktoré im odovzdal generálny manažér Urbanovský a po zápase bolo pripravené občerstvenie, ktoré chutilo určite len kvôli hladu.
Sme zvedaví ako pochodia spartakovci na Tehelnom poli a v Dunajskej Strede. Ak znovu „darujú body" súperom, dostane sa na rad zrejme druhé dejstvo zneuctenia priazne divákov aj proti Topoľčanom. Príde ale niekto na toto stretnutie? Už aby bolo všetkému koniec a začala vytúžená superliga.
Mikuláš ROŽŇÁK
