plynuli dva mesiace. Riaditelia síce poznajú svoje rozpočty, ale nie globálny objem prostriedkov, s ktorými môžu rátať. Preto čakali na výsledky celoslovenskej ministerskej porady vedúcich odborov školstva okresných a krajských úradov, ktorá sa uskutočnila 9. a 10. mája v Galante. „Problémy," hovorí vedúci odboru školstva KÚ v Trnave Ing. Ján Morong, „súviseli s presunom kompetencií na samosprávy obcí a krajov. Prelomový dátum delimitácie majetku, financií a osôb na samosprávy je 1. júl. Do konca apríla spracovali riaditelia delimitačné návrhy. V oblasti vlastníctva nehnuteľností sa podarilo vyriešiť len časť. K 1. júlu však musia samosprávy prevziať všetok majetok, aj sporný. Delimitačné návrhy mali len jasne ukázať, kde sú vzťahy vyriešené, a kde sa to napriek snahe škôl stihnúť nedalo, ani s pomocou okresných a krajského úradu." Športové gymnázium v Trnave, Stredná záhradnícka škola a Školský majetok pri SZaŠ v Piešťanoch nesú štatút celoslovenských zariadení. Podľa pôvodného rozhodnutia mal zostať ich zriaďovateľom štát. „Na rôznych úrovniach sa však začali viesť neplodné diskusie o počtoch takýchto škôl v každom kraji, ktoré nemali žiadny koniec. Exminister Ftáčnik nakoniec spory rozlúskol tak, že celoslovenské štatúty jednoducho zrušil. Rozhodnutie je obsiahnuté v novele zákona, ktorú predkladá do rokovania NR SR skupina poslancov. Ak ju schvália, stane sa VÚC zriaďovateľom všetkých 59 stredných škôl v Trnavskom samosprávnom kraji." Pri porade v Galante dominovali financie. Pôvodne zvýšenie bežných výdavkov pre základné a stredné školy o 12 percent naplnené bude. „V Trnavskom kraji, bez rozdielu zriaďovateľa, obce, mesta alebo VÚC, sú na bežné výdavky pripravené približne 2 miliardy 842 miliónov korún. K základnému balíku pribudne ďalších 5 percent, ktoré ministerstvo školstva zadržalo na vyrovnanie medzikrajových rozdielov, vyplývajúcich zo zákona o financovaní škôl. V reláciách Trnavského kraja to predstavuje ďalších viac ako 100 miliónov korún. Kapitálové výdavky, investície, už dostali subjekty na vlastné účty v plnom rozsahu na celý rok, celkom 187 miliónov korún. Na osobitné projekty budú chýbať prostriedky, ktoré sme čakali, ale nedostali z privatizácie SPP," povedala nám vedúca finančného odboru KÚ v Trnave Ing. Jana Sládečková. „Majetok škôl dostanú samosprávy bez dlhov. V našom kraji, ktorý je svetlou výnimkou, predstavujú faktúrované dlhy iba 11 miliónov korún. V celej republike je to však viac ako 500 miliónov. Oddĺženie z privatizácie SPP nevyšlo. Novým riešením sú peniaze, určené na projekt Govenment. Zadržiava 700 miliónov korún, ktoré postačia. Otáznikom zostávajú nefaktúrované dlhy v zanedbaných objektoch. ZMOS ich narátal za 6 miliárd, a to bol vraj len kdesi v polovici počtov," dodáva Ing. Ján Morong.
Ondrej KOLLÁR
